Svitko si na Dakare vyjazdil striebro s motorkou – „Košičankou“!

Štefan Svitko spravil dieru do motoristického sveta. Na 38. ročníku Rely Dakar si vyjazdil životný úspech. Náš motocyklista skončil na druhom mieste. Na prestížnom podujatí doposiaľ žiadny Slovák lepší výsledok nedosiahol.

Na Svitkovom fantastickom striebre je aj košický rukopis. Vedeli ste, že Štefan odjazdil aj tento ročník Dakaru na motorke KTM z Košíc? Na Rely Dakar sa už druhý rok po sebe premávala motorka s košickou štátnou poznávacou značkou. Zakaždým na nej sedel náš jazdec Štefan Svitko.

Pomocná ruka

„So Števom sa poznáme dlhé roky. Už v minulosti mal problém zohnať financie na Dakar. S kolegami sme dali hlavy dokopy, premýšľali, ako byť nápomocní. Najskôr sme pred troma rokmi prispeli finančne. Dva roky po sebe sme mu kupovali súťažný motocykel. Vlani, keď bol piaty, mal iný stroj, teraz sme kúpili novší model 2015 motocykla KTM,“ povedal nám Marián Michalov, jeden z konateľov spoločnosti Mihyring, ktorá nášmu reprezentantovi podala pomocnú ruku.

Faktúra za súťažnú motorku KTM prezrádza, že stála 40-tisíc eur. Mašina bola prihlásená v Košiciach. „Košičanka na Dakare, to je pre nás asi tá najväčšia reklama. Svitko má stroj u seba nepretržite, na ňom aj trénuje. Jazdil na nej aj na pretekoch v Afrike ešte pred Dakarom.“

Špeciál na mieru

Pochopiteľne, že tak náročná súťaž si vyžaduje aj isté úpravy a parametre šité na mieru. „Je to špeciál, takže sú tam použité drahšie technológie aj materiál. Ako príklad uvediem, že náhradný tlmič stojí 5-tisíc eur. Števo si vyberal stroj na svoju výšku, aby mu vyhovoval po každej stránke. Značka a výbava motocykla boli len na ňom,“ hovorí M. Michalov o mašine, ktorá má motor s výkonom 10 kilowatov. Podstatná je však výdrž, keďže terén je náročný a jazdec musí zvládnuť tisícky kilometrov.

Fandili na diaľku

Partia nadšencov fandila Svitkovi z Košíc na diaľku. „Počas Dakaru sme sa s ním nesnažili byť v kontakte, za to s realizačným tímom sme boli v nepretržitom spojení. Denne sme strávili hodiny sledovaním pretekov, internetu. Stala sa veľká vec. Slovák Svitko s malým tímom skončil na košickej motorke lepšie ako tímy, ktoré jazdili na takej Honde. Tá mala na Dakare 100-členný tím, až 15 motocyklov, ale v prvej trojke chýbali,“ teší sa M. Michalov.  Na celkového víťaza Austrálčana Tobyho Pricea stratil 39:41 minúty. Tretí skončil Čiľan Pablo Quintanilla. Svitko sa v cieli trinástich etáp a prológu ocitol len raz mimo TOP 10. Päťkrát skončil štvrtý, raz druhý a v desiatej etape dokonca dosiahol premiérový etapový triumf na Dakare.

V máji dakarovská párty

Najradšej by našu hviezdu medzi sebou videli už teraz. Oslavu striebra však odložia na čas, keď bude mať viac voľného času.

„Števo chodieva do Košíc tak často, ako sa to dá. Dušou je totiž východniar. Kedysi vznikol film Číslo 5 žije. Svitko mal na stroji toto štartové číslo, a keď sme sa s ním bavili pred Dakarom, vraveli sme že číslo 5 žije, a že skončí v top trojke. Naše východniarske predtuchy sa naplnili. Vieme, že teraz bude mať šialene nabitý program. Ale v máji mu chceme spraviť v Retre dakarovskú párty.“  

Štefan lektorom

S naším úspešným reprezentantom sú spojené aj aktivity konateľov firmy Mihyring. „Budujeme centrum bezpečnej jazdy v Košiciach, ale aj prvý pretekársky okruh na východnom Slovensku. Tento rok by sme sa chceli dostať k realizácii. Števo by mal byť u nás v centre do budúcna lektorom. Skúsenosti na to má.“

V karavane nechýbal nový kávovar

Štefan Svitko mal so sebou prvý raz na Dakare autokaravan. Na rozdiel od minulých ročníkov v ňom aj spával, predtým mal lôžko na streche dodávky. A spolu s ním obýval karavan i jeho 4-členný podporný tím.

„Viete na čo sa Števo pred Dakarom veľmi tešil? Že si do karavanu kúpil nový kávovar. Je veľký kávičkár a mohol si po celý čas robiť svoju kávu. V stanoch, kde pretekárom chystajú jedlo, bola káva biedna. Tento ročník ho to už netrápilo,“ prezradil nám Svitkov priateľ a súčasne sponzor Marián Michalov.

Znechutený organizáciou 

Naším jazdcom lomcovali po dojazde do cieľa v Rosariu obrovské emócie, pretože konečnú druhú priečku si nemohol na stupňoch víťazov vychutnať s tými najpovolanejšími. Na konci ďalšieho púštneho dobrodružstva sa neskrývane hneval na organizátorov.

 „Chcel som tretie miesto, mám dokonca druhé, perfektné. Chcel by som sa veľmi poďakovať svojmu tímu, ktorý sa o mňa staral. Tento úspech patrí hlavne im, bez nich by som to nedokázal. Dosiahol som všetko, o čom som sníval,“ uviedol Š. Svitko.

Slávnostné odovzdávanie však neprebehlo podľa jeho predstáv. „Z organizácie sme znechutení, pretože moji chalani z tímu, ktorí si najviac zaslúžili byť na pódiu, tam neboli. Vždy sa išlo na pódium od posledného jazdca a každý jeden tam mohol byť tri minúty. Tento rok ani mnohí nestihli prísť. Vyhlásili výsledky, ako sa im hodilo. Ostatné stajne tam boli, ja som stál na stupni sám s dvomi ľuďmi, ďalší dvaja to nestihli. Ledva som stihol prísť na pódium. Mali sme 400-kilometrový presun a museli sme ho stihnúť za päť hodín. Po minulé roky to bolo tak, že všetci sa po príchode do cieľa zoradili a išli na pódium. Asi sa tentoraz hanbili za to, že my sme boli v tíme len piati v porovnaní s päťdesiatimi ľuďmi v inej stajni. Veľmi ma mrzí, že nemáme žiadnu tímovú pamiatku na tento veľký úspech.“      (TASR)

Foto 1: TASR
Foto 2: archív šs