Vášňou Leška je cestovanie, žil v Afrike i v Amerike

Asistent trénera basketbalistov KB Košice Richard Leško bránil v kempe Chicaga Bulls legendárneho Toniho Kukoča. Jeho prvou láskou bol basketbal, sníval o Amerike, dievčatá tak mali smolu. Hnevá sa na seba, že neoprašoval jazykové znalosti, trebárs španielčinu. Do zúrivosti ho privádza nenásytnosť ľudí. V spojených štátoch prišiel na chuť steaku a hranolkom, Rišovým obľúbeným nápojom je pivo.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

V spojených štátoch som skončil vysokú školu. Mám titul MBA a myslím si, že manažérska sféra, práca s ľuďmi, komunikácia by mohla byť moja parketa, ak by to nebol basketbal. Manažment a marketing mi je blízky, počas štúdia na univerzite som si to vyskúšal viackrát počas praxe. Chodil som do prestížnej firmy sídliacej v mrakodrape, ja som bol na 33. poschodí. Myslím, že aj touto prácou by som sa uživil.

Kto bol vaším športovým vzorom?

Vyslovený vzor som nemal, nikdy som nesníval o tom, že sa chcem podobať napríklad na Micheala Jordana. Bol tu však jeden hráč, ktorého som obdivoval. Štefan Svitek vtedy pôsobil v Nemecku, v lete trénoval v Košiciach. Ako sedemnásťročný. Mal som možnosť pripravovať sa s ním, išli sme si zastrieľať, zabehať do lesa. Ukázal mi profesionalizmus, ktorý bol v tom čase u nás skôr raritou.

V reprezentačnom drese zaznamenal tri desiatky štartov.

Na čo najviac utrácate?

Cestovanie je moja vášeň a ešte možno dobré jedlo. Nie som na hmotné statky, ale na výjazd do sveta som ochotný dať dosť. Prešiel som kusisko našej planéty a bol som ochotný siahnuť poriadne do vrecka. No nie preto, že by som hľadal luxus. Šiel som po svoje linke, stálo ma to trebárs tritisíc eur, ale v cestovnej kancelárii by to bolo podstatne viac.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

Moja prvá láska bol basketbal. Dievčatá mali smolu, lebo tento šport bol v mojom rebríčku tak vysoko, že ak aj baby okolo mňa poletovali, nechcel som pre žiadnu stratiť hlavu. Mal som v pláne Ameriku, chcel sa tam dostať ku štipendiu, takže dievčatám som čas na randenie neobetoval.

Na cestách Afrikou rád skúšal miestnu kuchyňu, čerstvé ryby kupoval od domorodcov.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

Steak s hranolkami. Toto mi ulahodilo už ako mladému človeku v Amerike. Dobrý steak u nás nepripravia hocikde, a tak si ho časti robíme doma s manželkou. Prvý predpoklad je kvalitné mäso, viem si ho aj sám pripraviť. Najradšej si dám pivo.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Odporúčam Čile, alebo ostrov Maurícius. Prešiel som určite viac ako 50 krajín. Dva roky som ako chlapec žil v Afrike, otec pracoval v Zimbabwe na univerzite. Asi pol roka som strávil v Južnej Amerike, precestoval som ju s bývalou americkou priateľkou. Jej rodina pochádzala z Čile, no my sme prešli aj Bolíviu, Peru, Brazíliu… V žiadnom štáte som nezažil niečo také, aby som ho odsúdil. Ani to, že nám v Andách ukradli na Machu Picchu kameru a fotoaparát mi pozitívny dojem z krajiny nepokazilo. Uprednostňujem však stále miesta, ktorú som ešte nenavštívil.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

Odmalička ma volali len Rišo, v Amerike som bol Rich, ale nemyslím tým v preklade bohatý.

Ako si najlepšie oddýchnete?

Mimo mesta, mimo ruchu, najlepšie na chate u svokrovcov v českej zabudnutej dedinke pri opekačke, či grilovačke. Potrebujem počuť ako šumí lístie, praská oheň, mať dobré jedlo a pohár piva a zresetujem úplne.

Najradšej oddychuje na chate u svokrovcov pri grilovačke.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Arogancia ľudí, ich neférovosť, bezohľadné správanie. Bohužiaľ, v 21. storočí je okolo nás veľa nenásytnosti. Väčšina problémov tohto sveta pramení z ľudskej nenažratosti.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

Dokážem sa pozhovárať s kýmkoľvek. Mojou silnou stránkou je komunikácia a je jedno či, ide o človeka z ulice, alebo o niekoho, kto už v živote dosiahol veľa. Som neschopný zapamätať si trebárs dôležité dátumy – sviatky mojich blízkych, to je moja smrť. Na to mám pre istotu diár, do ktorého si veci zapisujem. Ale zas narodeniny manželky fixujem.

Manželku má z Liberca, malá Tamarka im obom robí radosť.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Niekedy som veľmi pohodlný. Veľmi ma škrie, že som si neudržal nadobudnuté jazykové znalosti. V Amerike som sa učil po Španielsky, chodil som na kurzy a v Južnej Amerike som sa potom bez problémov dohovoril. Odvtedy som ku španielčine nepáchol, veľmi veľa toho vyfučalo, veľká škoda, že som sa aspoň občas k nej nedostal. To isté nemčina a ruština, mal som ich na škole a nechal to zapadnúť prachom. Hnevám sa na seba, že som tie jazyky pustil z hlavy.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Spisovateľ Boris Filan a jeho cestopisné knihy. Jeho pútavý štýl písania mi vyhovuje. Ak chytím Filanovu knihu, mám ju niekedy ako dve jednohubky, prelúskam ju na dvakrát.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Najviac si cením, že som sa dostal k A-tímu Chicaga Bulls. Nebola to žiadne farma, ale pätnásť hráčov s kontraktmi v NBA a ja som s nimi celý september trénoval. Spomeniem mená ako Ben Vallace, Luol Deng, Joakim Noah, s ktorými som bol päť týždňov v jednej šatni, hrávali sme proti sebe. Denne som v tréningovom centre Bulls prechádzal okolo šiestich majstrovských trofejí, na ktorých zisku sa podieľali Michal Jordan, či tréner Phil Jackson. Týždeň s nami trénoval Chorvát Toni Kukoč, hral na pozícii ako ja, tak sme sa navzájom bránili. Najradšej by som zabudol na zranenie kolena. Je to sedem rokov, čo mi po prvý raz ruplo. Prišla prvá operácia, druhá, tretia. Skončil som, lebo ťažko by som niesol, že pre koleno už nemôžem byť ten Leško ako kedysi. Tak som to radšej ako hráč zabalil.

VÝSLUCH

>> Richard Leško - asistent trénera basketbalistov KB Košice  >> Narodil sa 21. februára 1981 v Košiciach.  >> S manželkou Monikou vychovávajú dcéru Tamarku.  >> Bývalý slovenský reprezentant sa dal vlani na trénerskú dráhu.  >> Od roku 2001 pôsobil na Universite v Illinois v súťaži NCAA.  >> V lete 2006 okúsil tréningový kemp tímu NBA Chicaga Bulls a vydržal v ňom až do začiatku profiligy.  >> V sezóne 2006/07 získal majstrovský titul v materskom klube BK Slávia TU Košice, na Slovensku obliekal aj dres Prievidze, či Nitry.  >> Hrával za Šopron v Maďarsku, český Prostějov, s ktorým získal striebro i bronz, ďalej za Svitavy a v Taliansku za Brescia Mazzano.

Foto:  archív rl