Hrdinka Jusková: Bolesť, ktorá stála za to
Diaľková plavkyňa Zuzana Jusková sa stala prvou Slovenkou, ktorá zvládla nástrahy 36-kilometrového prielivu v studených vodách Atlantického oceána, oddeľujúcich Francúzsko a Anglicko!
Do vôd Lamanšského prielivu, najrušnejšej lodnej dopravnej cesty na svete, vstúpila 43-ročná Košičanka v stredu skoro ráno na anglickom pobreží. Plánovala to zvládnuť približne za 15 hodín a vystúpiť na francúzskom brehu. Napokon bola výrazne rýchlejšia – dosiahla čas 11 hodín a 16 minút! Prekonala pätnásť rokov starý slovenský rekord, ktorý zaplával Zoltán Makai: „Bol som presvedčený, že Zuzka má natrénované na to, aby sa jej to pri troche šťastia podarilo. Všetci sme nesmierne šťastní,“ povedal dnes pre KOŠICE:DNES Z. Makai, ktorý bol členom posádky sprievodnej lode.
Včera sme sa s našou úspešnou plavkyňou spojili telefonicky. Unavenú, ale šťastnú sme ju zastihli v Anglicku, kam sa po rekordnom výkone vrátila loďou z Francúzska.
Aké boli vaše pocity, keď ste sa po bolestivom 11-hodinovom maratóne v studenej vode postavili na francúzske brehy?
Úžasné, perfektné, slovami to neviem opísať. Moje prvé myšlienky smerovali k rodine.
Preblesklo vám hlavou, koľko úsilia, koľko tréningu je za pokorením rekordu?
Bolo to presne tak, ako hovoríte, dva roky prípravy sa ale vyplatili.
Mali ste krízu? Boli chvíle, keď ste si mysleli, že to nezvládnete?
Na to, že to nezvládnem, som nemyslela. Vravela som si, že to chcem dať, že musím. Ale, samozrejme, mala som krízy. Keď je bolesť, je aj kríza. Ale keď máte okolo seba perfektný tím, ktorý vás presvedčí, že musím makať ďalej, tak sa to dá. Plavec v tom nie je úplne sám, veľa záleží od ľudí, ktorí sú pri vás.
Užili ste si teda veľa bolesti?
Veru, bolo jej dosť, ale s tým som rátala. Aj tak to stálo za to.
Stalo sa počas vyše jedenástich hodín čosi, čo vás vyslovene prekvapilo, na čo ste neboli pripravená?
Myslím si, že ani nie. Akurát tie medúzy boli nepríjemné, pŕhlili. No nepríjemné boli aj obrovitánske lode, ktoré okolo mňa plávali. Aj som sa trochu bála. Boli síce ďaleko, ale na psychiku to vplýva inak, máte pocit, že sú blízko vás.
A príjemné zážitky?
Zažila som nádherný východ slnka kdesi v strede oceánu i západ slnka, keď sme sa loďou vracali na anglické pobrežie…
Na trati vás sprevádzal aj Zoltán Makai – prvý Slovák, ktorý v ére samostatnosti preplával Lamanšský prieliv. Vy ste prekonali jeho doterajší rekord. Čo vám na to povedal?
Prekonala som Zoltánov rekord, ale on sa tešil. Je to veľmi úprimný človek. Počas celej prípravy tvrdil: máš na to. Naviedol ma tak, aby som to dala lepšie ako on. Je to výborný učiteľ, ktorý žiakovi dopraje. On ma dostal tam, kde som. Keď bolo potrebné, tak na mňa kričal. A hlavne keď som mala krízy, tak ma vedel namotivovať.
Splnili ste si detský plavecký sen. Ešte máte o čom snívať?
Malo by prísť plavecké pokračovanie – trebárs Gibraltár. Ale všetky ďalšie trate sú už v porovnaní s touto ľahké. Ako je pre horolezca vrcholom Mount Everest, tak je pre plavca topkou Lamanšský prieliv. Ďalšie trate už budú malinou.
(TT, BL)
Je obľúbeným cieľom diaľkových plavcov. Prvým, kto ho pokoril, bol v roku 1875 Angličan Matthew Webb. Prekonanie prielivu z Doveru do Calais mu trvalo 21 hodín a 45 minút. V roku 1926 sa Američanka Gertrude Ederleová vydala opačným smerom a po 14 hodinách a 39 minútach vystúpila z vody ako prvá žena. Prvým Slovákom v ére samostatnosti, ktorý preplával Lamanšský prieliv, bol Zoltán Makai v roku 2002. Podarilo sa mu to za 11 hodín a 22 minút. Žiaden Slovák nepokoril Lamanšský prieliv rýchlejšie. Vôbec prvým Slovákom v histórii, ktorému sa to podarilo, bol v roku 1974 Ján Novák (dosiahol čas 13 hodín a 27 minút). Úplne najrýchlejšie preplával kanál Austrálčan Trent Grimsey – v roku 2012 to zvládol za 6:55 h. Najrýchlejšou ženou je Češka Yvetta Hlaváčová vďaka výkonu 7:25 h z roku 2006.
(zdroj: Wikipédia)
foto: Facebook Channel Swimming Association
