Talianska olympijská víťazka vychováva v Košiciach svoje nasledovníčky
Vo vodnopólovom klube ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto trénersky zastrešuje ženskú časť Cinzia Ragusová, bývalá reprezentantka Talianska a olympijská víťazka z roku 2004. Do Košíc sa vrátila vlani v auguste. Dnešný deň je pre ňu mimoriadny – oslavuje okrúhle 40. narodeniny.
„Vo vnútri sa cítim stále mladá. V týchto dňoch som možno trochu viac premýšľala nad tým, čo som v živote dosiahla. Mojím najväčším darom je synček Kristián,” rozhovorila sa rodáčka zo sicílskej Catanie. V zbierke jej úspechov sú aj ďalšie cenné úlovky – striebro z MS v roku 2003, dvakrát zlato i striebro na ME, dvanásť titulov majsterky Talianska a päť triumfov v Lige majstrov.
Na Slovensko ju priviedla láska
Je manželkou dlhoročného slovenského reprezentanta Milana Cipova, s ktorým sa spoznali v roku 2004, keď obaja hrávali vodné pólo v Taliansku. Na Slovensko teda priviedla Cinziu Ragusovú láska. „V roku 2010 sme obaja dostali ponuku z Topoľčian, Milan bol ešte hráč a ja trénerka tamojšieho extraligového tímu. Bol to ambiciózny projekt na štyri roky, celé to však vydržalo iba pár mesiacov. Potom sme sa presunuli do Košíc.”
Mužov ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto priviedla v roku 2014 k majstrovskému titulu v slovenskej extralige (okrem toho bola aj pri dvoch striebrach i jednom bronze), jeden titul dosiahla ako trénerka žien a dva s juniorkami Modrých Drakov. V slovenskej reprezentácii viedla tímy žiačok, kadetiek, junioriek i žien. Z Košíc potom odišla v roku 2015. V Novákoch pracovala ako plavčíčka, v Prievidzi učila v jazykovej škole taliančinu a s manželom organizovali súkromné plavecké kurzy pre deti.
Našu reč ovláda naozaj solídne
Do Košíc sa znova vrátila vlani v auguste. U Modrých Drakov trénersky zastrešuje celú ženskú zložku – vedie žiačky, kadetky i juniorky s víziou čoskoro postaviť aj seniorský tím žien. Cinzia Ragusová ovláda slovenčinu naozaj solídne, celý rozhovor sme viedli v tomto jazyku. Za základ trénerskej práce považuje disciplínu a silný kolektívny duch. „Trénerstvo ma veľmi baví. Nedokázala by som robiť veci, ktoré by ma nenapĺňali. Niekedy sa pri trénerstve prejaví môj taliansky temperament, ale jedno je isté – som pokojnejšia, odkedy žijem na Slovensku. V Košiciach sa cítim dobre, je to krásne mesto, predovšetkým centrum a Hlavná ulica. No a mám tu dobré podmienky na prácu. Myslím si, že sa tu zrejme natrvalo usadíme, aj keď nikdy nemôžete vedieť, čo život prinesie.”
Chýba jej more, hnevajú intrigy
Zdôrazňuje, že sa jej páči celé Slovensko a spôsob života v našej krajine. „Opakujem, vyhovuje mi, že ľudia sú tu pokojnejší. Viete, ja som Sicílčanka, tam je to niekedy divoké. Tam sa super cítia najmä mladí ľudia, ktorí chcú každý deň zažívať niečo nové. Nehovorím, že sa mi takýto chaos nepáči, ale keď má človek viac rokov, uprednostní skôr pokoj. A tiež sa mi veľmi páčia vaše hory.” Veľmi rýchlo odvetila, čo z Talianska jej chýba na Slovensku. „More, rodina, kamaráti a kamarátky.” Otvorene doplnila aj to, čo ju na Slovensku hnevá. „Že si ľudia nevedia povedať pravdu do očí. Robia intrigy, ohovárajú sa navzájom.”
Pripraví viacero menších osláv
Tvrdí, že by chcela začať myslieť trochu viac na seba, než len na ostatných. Okrúhlu štyridsiatku si pripomenie na viacerých menších oslavách, určite prídu aj jej kamarátky z Talianska. Žiaľ, jej rodičia nie, keďže už nežijú. „Nemám rada veľkú oslavu pre veľa ľudí. Radšej mám menšiu párty, aby som sa mohla venovať každému gratulantovi.” Pripije si červeným vínom. Sama navarí talianske jedlá, tie slovenské objedná. „Mám rada vaše bryndzové halušky, pirohy a aj polievky. A zemiakové placky od svokry, tá ich robí najlepšie.”
Zlaté Atény – navždy v srdci i pamäti
Najsilnejším momentom hráčskej kariéry Cinzie Ragusovej bol triumf na olympijských hrách v roku 2004 s tímom Talianska. „Sú chvíle, na ktoré sa nikdy v živote nedá zabudnúť. Táto medzi ne rozhodne patrí. Zlatá olympiáda v Aténach navždy zostane v mojom srdci i pamäti,” zaspomínala si Cinzia Ragusová. „Pred finále sme si so spoluhráčkami povedali, že takáto šanca sa už nemusí nikdy zopakovať. Hoci sme trénovali pred olympiádou aj osem až deväť hodín denne, do Atén sme cestovali všetky dievčatá šťastné a užívali sme si tieto krásne momenty. Keď sme získali zlato, boli sme v Taliansku v každej televízii, naozaj všade. Ľudia sa s nami chceli fotiť, boli sme populárne. S bývalými spoluhráčkami z talianskej reprezentácie sme stále v kontakte. Máme utvorenú spoločnú skupinu na sociálnej sieti, často si píšeme. Dvakrát sme sa dokonca dokázali aj všetky stretnúť.”
Cinziin päťročný synček Kristián je rozkošný chlapec. Jeho rodičia boli úspešní vodní pólisti. Bude ich nasledovať? „Dúfam, že nie. Vodné pólo je síce pekný šport, ale finančne sa ním nedá zabezpečiť, takže Kiko by si mohol vybrať radšej niečo iné,” pousmiala sa C. Ragusová. „Samozrejme, on si bude vyberať, čo chce v živote robiť a my ho v tom budeme podporovať. Športový talent veru má.” Kristián prezradil, čím vie mamke urobiť najväčšiu radosť. „Keď jej natrhám kvetinky,” pousmial sa Kiko s dôvetkom, že mamku miluje, lebo aj ona ho miluje.
foto: Ria foto, Iveta Vaculová, archív cr
