„Vuky“ najviac utráca na cestovanie

Jozef Vukušič tréner futbalistov VSS Košice
– Narodil sa 31. augusta 1964 v Košiciach. Hrával za VSŽ a 1. FC Košice. Kariéru ukončil v nemeckej regionálnej lige v Rheinbachu, kde začal aj s trénovaním.
– Bol prvým Slovákom, ktorý získal Pro UEFA licenciu Nemeckého futbalového zväzu na Športovom inštitúte v Kolíne nad Rýnom.
– Na klubovej úrovni postupne viedol Ličartovce, Ružomberok, Trnavu, Kapské Mesto (Juhoafrická republika), Nitru, Al Ahly Benghazi (Líbya). Bol aj asistentom slovenskej reprezentácie do 20 a 21 rokov. V súčasnosti vedie VSS Košice.
– S priateľkou Radkou majú dcérku Sandru.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
Mám ukončenú pedagogickú fakultu v Prešove, mal byť zo mňa učiteľ.

Kto bol vaším športovým vzorom?
Zaujali ma tri osobnosti. Futbalista Johan Cruyff  bol skvelý technik a zároveň vodcovská osobnosť. Od jeho prestupu do FC Barcelona som sa stal fanúšikom tohto klubu. Tenista Ivan Lendl a hokejista Peter Šťastný mali spoločné nesporné športové majstrovsko a vďaka rozhodnutiu emigrovať z vtedajšieho Československa mali sčasti podobné aj životné osudy. Kým u nás doma bolo okolo nich dlho iba ticho, na diaľku som ich sledoval a obdivoval.

Na čo najviac utrácate?
Na cestovanie. Presnejšie na rodinné dovolenky a aj na letenky i vstupenky na veľké futbalové zápasy v zahraničí.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?
Prvá bola tajná, ona o tom dodnes nevie…

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
V Kapskom Meste, treťom najväčšom meste Juhoafrickej republiky, som pôsobil takmer tri roky. Myslím si, že je to najkrajšie mesto na svete. Veľmi na mňa zapôsobilo aj Jordánsko vďaka svojej kultúre, jedinečnej architektúre a milým ľuďom. Žiadne neobľúbené miesto nemám.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
Na gymnáziu ma prezývali „Vuky”,  odvodili ju od môjho priezviska.

Ako si najlepšie oddýchnete?
S rodinou na dovolenke. Túto zimu sa tešíme na lyžovačku v Alpách.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Vo futbale sú to chyby rozhodcov. V bežnom živote predovšetkým nedochvíľnosť bez vážnej a pochopiteľnej príčiny.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
Dokážem veci manažovať, organizovať, zariadiť a komunikovať s ľuďmi. Vyrastal som na dedine v Períne, a keď sa išlo pracovať na pole alebo do záhrady, ja som utiekol na ihrisko a hral futbal od rána do večera. Takže logicky nemám vzťah k domácim prácam.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
Rodina by ma chcela mať viac doma, ja by som stále niekam šiel do sveta. Učím sa z chýb, ale môj základný ľudský profil mi ostáva. S ničím teda nebojujem.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?
Slávny španielsky architekt Antonio Gaudí kvôli jeho najznámejšiemu dielu, chrámu Sagrada Familia v Barcelone. Obdivujem, čo ľudia dokázali postaviť bez modernej techniky v 19. storočí.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
V mojej prvej ligovej trénerskej sezóne sme skončili s mladým mužstvom Ružomberka na treťom mieste. Mal som aj zaujímavé angažmány v zahraničí, napríklad s líbyjským klubom Al Ahly Benghazi sme hrali v skupinovej fáze africkej Ligy majstrov. Verím však, že môj veľký úspech ešte len príde. Samozrejme, zažil som viacero prehier, ktoré ma zamrzeli, ale žiadna z nich nebola taká, aby som musel na ňu zabúdať. Šport vnímam jedine pozitívne.

Foto: archív JV