Žofia nie je žienka domáca, chcela by koňa

• Basketbalistka Good Angels Košice Žofia Hruščáková  sa narodila 12. januára 1995 v Košiciach 
• S tímom Good Angels získala tri tituly v slovenskej extralige 
• Tri sezóny odohrala v Eurolige, s košickým tímom hrala v roku 2013 Final Four 
• Na tohtoročných ME žien sa dostala do základnej päťky reprezentácie 
• V druhom kole draftu zámorskej WNBA si ju z celkového 24. miesta vybral klub Phoenix Mercury 
• Osemkrát štartovala na ME hráčok do 16, 18

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovkyňa? 

Ak by som nehrala basketbal, tak som určite hádzanárka, otec hral hádzanú, venuje sa jej brat. Keby ma nepohltil svet športu, tak je zo mňa veterinárka. Teraz na univerzitu nie je čas. Keď raz bude, neviem, či by sa mi ešte chcelo šesť rokov študovať. Milujem zvieratá, mám troch psov, ak by to bolo možné, mám aj koňa.

Kto bol vaším športovým vzorom? 
K basketbalu ma navigovali rodičia. Mama hrala basketbal, šla som v jej šľapajach. Ale svoj športový vzor mám v hádzanej – je ním o šesť rokov starší brat Patrik. Tuším mal devätnásť, keď ho zavolali do nemeckej bundesligy – najlepšej ligy na svete.

Na čo najviac utrácate?
Nemíňam veľa, ale doprajem vždy mojim psom. A nechám sa nahovoriť na investície, s ktorými príde brat. Povie, že toto by sa nám hodilo, a ja súhlasím a kupujem. A utrácam dosť na elektroniku.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?
Na ozajstnú veľkú lásku si musím počkať. Nebývam v Košiciach, ráno sa venujem psom, potom idem na tréning, po ňom si v meste oddýchnem u starých rodičov. Popri tom škola, večerný tréning a cesta domov. Na lásku akosi zatiaľ nebol čas.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť? 
Mojou top krajinu je Taliansko. Trebárs taký Rím je úžasný. S bratom sme v meste, kam vedú všetky cesty, prešli zákutia, ktoré ma dostali. Na konci môjho rebríčka je Turecko. To ma už vôbec neláka.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
Som Žofi. Takto je to odmalička. Ale bol jeden rok, keď som hrala za reprezentáciu do 16 rokov, a volali ma Feri. V 16-tke sme totiž boli dve Žofie a aby sme sa stále neotáčali obe, tak ma prezývali Feri. Môj otec je síce Ján, ale všetci ho volajú Feri, tak mi to na jeden čas prischlo.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
Najradšej mám bryndzové halušky. Pijem všetko, čo je poruke, veľmi nevyberám.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
Som pokojný typ človeka. Ak práve nejde o basketbalový zápas, tak ma vytočí máločo. Občas mamka, ale inak som stále v pohode. Takže toto mi môžu ostatní závidieť.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopná?
V ničom nie som totálne ľavá. Vynikám v tom, čo robím – v basketbale, v inom som obyčajný priemer.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
No nemala by som si obhrýzať nechty, to viem. A asi by som si mala nájsť pozitívnejší vzťah k domácim prácam. Nie som žienka domáca, nerada behám s vysávačom, prachovkou. Spraviť to viem, ale to už radšej pôjdem pomôcť do záhrady.

Kto je váš najobľúbenejší umelec?
Americký herec Leonardo DiCaprio a aj jeho krajan a ďalší skvelý herec Robert Downey junior.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?  
Nič neprevýši miesto vo Final Four s mojím klubom v ruskom Jekaterinburgu. Sú basketbalistky, ktoré patria medzi popredné na svete a na Final Four v Eurolige sa nedostali, mne sa to podarilo už ako osemnásťročnej. Je mi ľúto, že sme na posledných majstrovstvách Európy v Maďarsku prehrali tesne so Srbskom, mohli sme sa dostať aspoň do štvrťfinále. Na ME hráčok do 20 rokov sme prehrali s Francúzkami, no ešte v polčase sme viedli. Škoda, mohli sme mať z dvadsiatky medailu.

Ako si najlepšie oddýchnete?
Úplne najradšej u nás doma v Kamenici s knihou v ruke alebo na dvore so psami. Netúžim po cestovaní, ale po pokoji, ktorý nájdem v našom dome. Bývame na kraji dediny, to ticho, pekná scenéria mi umožnia dobre si oddýchnuť.

Foto: TASR