Čím je tohtoročný 22. september špeciálny?

V stredu 22. septembra nastane jesenná rovnodennosť. Ako uvádza Astronomický ústav SAV, k tomuto javu dôjde presne o 21. hodine a 21. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ). V okamihu jesennej rovnodennosti sa na celej severnej pologuli začína astronomická jeseň.

Čo predstavuje jesenná rovnodennosť?

Rovnodennosťou sa nazýva okamih, kedy sa Zem pri svojom obehu okolo Slnka dostane do bodu, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče teda dopadajú kolmo na zemský povrch. Jednoducho povedané, ak by ste na poludnie stáli na rovníku a nad vami by bolo slnko, nevrhali by ste tieň.

Rovnako dlhý deň aj noc

Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule sa nazýva zemský terminátor. V tento deň spája južný a severný pól a prebieha kolmo na zemský rovník. Keďže slnečné lúče dopadajú na obe pologule rovnako (s výnimkou pólov), znamená to, že v čase jesennej rovnodennosti je na ktoromkoľvek mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín. Podobne je to aj v čase jarnej rovnodennosti. Od momentu jesennej rovnodennosti sa severná pologuľa od Slnka odkláňa. To je príčinou postupného skracovania sa dní (a predlžovania sa nocí) a ochladzovania sa. Jesennou rovnodennosťou sa okrem iného začína aj polárna noc na severnom póle (polárny deň na južnom póle), čo predstavuje obdobie 24 hodín, kedy Slnko nevychádza nad obzor.

Okamih rovnodennosti však nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa, čiže 29. februára, každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene spravidla nastáva medzi 22. a 23. septembrom a končí sa v čase zimného slnovratu, t. j. 21. decembra.

(BH)