10 tradičných vianočných symbolov. Aká história sa za nimi skrýva?
Od perníkov cez koledy až po ligotavé stromčeky – bez týchto tradícií by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Mnoho Vianočných symbolov a zvyklostí, ktoré dnes považujeme za úplne bežnú súčasť Vianoc pochádza z pohanských osláv zimného slnovratu či dokonca zo starovekého Grécka či Ríma. Ako sa však z týchto prastarých tradícií stali tradície Vianočné?
Perníky
Teplé voňavé ale najmä chutné zázvorové pečivo. To sa s Vianocami spája snáď každému z nás. Toto korenie sa do Európy dostalo z Ázie už počas Stredoveku, keď spolu tieto svetadiely obchodovali. Neskôr sa so zázvorom experimentovalo, varilo aj pieklo, až z toho vznikol perník. Prečo si však perník spájame práve s Vianocami? Možno preto, že sú dokonalou pochúťkou, ktorá ľudí dokázala zohriať počas chladných Vianočných večerov.
Stromčeky
Ihličnaté stromy sú univerzálnou vianočnou dekoráciou. Pohania si vešali ihličnaté vetvy ako symbol jari, ktorá sa má po zime vrátiť. Rimania ich zas ukladali okolo chrámov aby si uctili Saturna, boha poľnohospodárstva. O prvenstvo v použití stromčeka ako symbol Vianoc sa bijú dve krajiny: Estónsko a Lotyšsko. Oba štáty si stoja za svojím: teda že nápad Vianočného stromčeka sa zrodil práve u nich. Nech už je to ako chce, boli to Nemci, ktorí v šestnástom storočí začali Vianočné stromčeky stavať a zdobiť vnútri svojich domovov, tak, ako to dodnes robievame aj my.
Vence
Symbol ihličnatých vencov pochádza už zo starovekého Grécka a Ríma, kedy sa olympijským atlétom dávali na hlavu ako koruny na znak víťazstva. Symbol nekonečného kruhu vyrobeného z ihličia, podobne ako stromčeky, taktiež slúžil ako nádej jarného znovuzrodenia v starých pohanských tradíciách. Neskôr boli tieto venčeky prebraté aj do vianočných osláv, kde sa používali na odpočítavanie týždňov do narodenia Ježiša. Dnes im hovoríme adventné vence a zdobia nie len naše obývačky, ale aj ulice či námestia.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
Odporúčané články
Košice sa pridávajú k celoslovenským spomienkovým akciám pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie, ktorá znamenala prelomové zmeny v dejinách Slovenska. Séria podujatí s názvom 35 rokov slobody odštartuje v piatok 15. decembra a vyvrcholí v nedeľu mítingom na Hlavnej ulici pod názvom Nádejou sme my, občania.
Košičania sa dnes ráno zobudili do nečakane bieleho rána, najmä v okolí mestskej časti Šaca, kde napadol takzvaný priemyselný sneh. Tento úkaz sa vytvoril vplyvom inverzného počasia a vypúšťania teplej pary z miestneho podniku U. S. Steel.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo budúcoročný rozpočet. Zahlasovalo zaň 31 poslancov, z 37 prítomných. Metropola východu bude hospodáriť s viac ako 324 miliónmi eur. Z podielových daní pochádza 107,5 milióna eur, z nich si 15,6 milióna prerozdelia mestské časti Košíc.
