10 tradičných vianočných symbolov. Aká história sa za nimi skrýva?
Od perníkov cez koledy až po ligotavé stromčeky – bez týchto tradícií by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Mnoho Vianočných symbolov a zvyklostí, ktoré dnes považujeme za úplne bežnú súčasť Vianoc pochádza z pohanských osláv zimného slnovratu či dokonca zo starovekého Grécka či Ríma. Ako sa však z týchto prastarých tradícií stali tradície Vianočné?

Perníky
Teplé voňavé ale najmä chutné zázvorové pečivo. To sa s Vianocami spája snáď každému z nás. Toto korenie sa do Európy dostalo z Ázie už počas Stredoveku, keď spolu tieto svetadiely obchodovali. Neskôr sa so zázvorom experimentovalo, varilo aj pieklo, až z toho vznikol perník. Prečo si však perník spájame práve s Vianocami? Možno preto, že sú dokonalou pochúťkou, ktorá ľudí dokázala zohriať počas chladných Vianočných večerov.

Stromčeky
Ihličnaté stromy sú univerzálnou vianočnou dekoráciou. Pohania si vešali ihličnaté vetvy ako symbol jari, ktorá sa má po zime vrátiť. Rimania ich zas ukladali okolo chrámov aby si uctili Saturna, boha poľnohospodárstva. O prvenstvo v použití stromčeka ako symbol Vianoc sa bijú dve krajiny: Estónsko a Lotyšsko. Oba štáty si stoja za svojím: teda že nápad Vianočného stromčeka sa zrodil práve u nich. Nech už je to ako chce, boli to Nemci, ktorí v šestnástom storočí začali Vianočné stromčeky stavať a zdobiť vnútri svojich domovov, tak, ako to dodnes robievame aj my.

Vence
Symbol ihličnatých vencov pochádza už zo starovekého Grécka a Ríma, kedy sa olympijským atlétom dávali na hlavu ako koruny na znak víťazstva. Symbol nekonečného kruhu vyrobeného z ihličia, podobne ako stromčeky, taktiež slúžil ako nádej jarného znovuzrodenia v starých pohanských tradíciách. Neskôr boli tieto venčeky prebraté aj do vianočných osláv, kde sa používali na odpočítavanie týždňov do narodenia Ježiša. Dnes im hovoríme adventné vence a zdobia nie len naše obývačky, ale aj ulice či námestia.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
Odporúčané články
O zmene nebezpečnej križovatky pri amfiteátri na Festivalovom námestí sa hovorí už dlhé roky. Obyvatelia Košíc si môžu všimnúť obrovské žeriavy na stavbe polyfunkčného objektu, zmenu dopravy je badať na časti Starej spišskej cesty. Práce na zmene križovatky mali podľa magistrátu začať v septembri tohto roka. Prevažnú časť má budovať developer. Mesto sa finančne bude podieľať na prestavbe križovatky spolu s investorom CTR.
Medzi Bratislavou a Košicami spustili nové letecké spojenie. Prvý let smeroval z hlavného mesta do metropoly východu, následne lietadlo s cestujúcimi z Košíc smerovalo do Bratislavy. Odštartovala tak vnútroštátna linka, ktorá prepojí dve najväčšie mestá na Slovensku. Linka bude lietať deväťkrát týždenne, cestujúcich odvezie moderný Airbus A321. Jeho kapacita je 239 sedadiel. Obsadenosť prvého letu z Košíc dosiahla 97 percent, letieť sa ním chystalo 233 cestujúcich.
Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje na výluku električiek na rýchlodráhe. Potrvá od soboty 22. novembra do nedele 30. novembra 2025. Dôvodom výluky električkovej dopravy na rýchlodráhe je servisná údržba.