15 rokov v Európskej únii

1. mája si Slovenská republika pripomenie 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Pri tejto príležitosti zorganizovala Katedra politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach diskusiu pod názvom 15 rokov v EÚ.

Cestu Slovenska do EÚ priblížili bývalý premiér SR v rokoch 1998-2006 Mikuláš Dzurinda, ktorý je v súčasnosti prezident Inštitútu pre politiku a reformy a Centra pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa. Druhým hosťom bol hlavný vyjednávač vstupu SR do EÚ, prvý slovenský eurokomisár a momentálne osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.

Milióny do vzdelávania

V úvode rektor UPJŠ Pavol Sovák vyzdvihol naše členstvo v EÚ vo vzťahu k vzdelávaniu na Slovensku, ale aj k samotnej univerzite. „V roku 2000 sme mali 240 zahraničných študentov, dnes ich máme 1128,“ uviedol Sovák. Podľa jeho slov sa UPJŠ podarilo získať vďaka eurofondom najviac prostriedkov spomedzi všetkých vysokých škôl na Slovensku. „V rámci operačného programu Veda a výskum to bolo 33 projektov v hodnote 116 miliónov eur plus 12 miliónov eur na vzdelávania.“ 

Čierna diera Európy

Dzurinda s Figeľom priblížili študentom vyjednávanie nášho vstupu do EÚ. V 90. rokoch bolo Slovensko v očiach Európy považované za čiernu dieru. „To bol medzinárodne vyjadrený termín o Slovensku, keď sa tu diali veci, ktoré boli brutálne – zavlečenie syna prezidenta, vražda Róberta Remiáša či porušovanie ústavy,“ povedal Ján Figeľ. 
V tom čase sa o vstup do EÚ uchádzalo spolu desať krajín. 

„V roku 1997 bolo v Bruseli hodnotenie všetkých štátov, ktoré sa uchádzali o členstvo. My ako jediná krajina sme nespĺňali politické kritériá. To sa nakoniec podarilo vďaka výsledkom parlamentných volieb v ´98, kedy sme mohli meniť ústavu a robiť ďalšie kroky na ceste do Európskej únie,“ dodal Figeľ. 

Dzurinda priznal, že v stredu si bol v Košiciach zabehať popri Hornáde. Zaujal ho najmä park Anička, aký je tam priestor na oddych. V diskusii so študentmi občas preladil na východniarske nárečie. 

Podľa neho sa Slovensko za 15 rokov výrazne presadilo a emancipovalo. „Potkýnam sa o vás, mladých, všade vo svete, kde sa pohnem. Idem si zabehať v Bruseli, študenti ma zdravia, behám v Paríži – študenti na mňa kričia. Nikdy by som sám niekedy neveril, čo všetko sa nám za ten krátky čas podarí,“ uviedol Dzurinda. 

Najnižšia účasť 

Pred piatimi rokmi sa Slovensko zaradilo na chvost rebríčka štátov Európskej únie v rámci účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Zúčastnilo sa ich len 13 percent oprávnených voličov. Dzurinda si myslí, že za nízkou účasťou je nezáujem Slovákov. „Ľudia to vnímajú ako čosi automatické, o čo sa nemusia starať. Druhým problémom je, že samotní politickí predstavitelia málo rozoberajú a diskutujú o európskych otázkach a viac sa venujú vnútroštátnej situácii.“