Ak by dnes bolo zaočkovaných 50 percent Slovákov, v nemocniciach by ležalo o 41 percent menej ľudí
Ak by bolo dnes proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaných o päť percent viac Slovákov ako aktuálne je, v nemocniciach by ležalo o 41 percent menej ľudí. Vyplýva to z porovnaní, ktoré pripravili matematici Richard Kollár a Martin Šuster. Odhadli tiež, o koľko lepšia alebo horšia by bola situácia v nemocniciach, ak by boli Slováci zaočkovaní v rôznych iných mierach. Porovnali aj to, koľko ľudí so závažnými vedľajšími príznakmi po podaní vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by sme na Slovensku v súvislosti s celkovou zaočkovanosťou evidovali.
Čo sa týka aktuálneho stavu, Slovensko sa blíži k maximálnej kapacite využitia nemocničných lôžok pre pacientov s ochorením COVID-19. Umelé pľúcne ventilácie sú obsadené na 97 percent, v troch krajoch dokonca na 100 percent. Konkrétne, k piatku 12. novembra v nemocniciach ležalo 2 626 ľudí s ochorením COVID-19. V rámci prebiehajúcej vlny bolo do nemocnice celkovo prijatých 8 702 pacientov s koronavírusovou infekciou. Zaočkovanosť bola približne na úrovni 45 % celej populácie. Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) bolo od začiatku očkovania nahlásených spolu 1 091 prípadov závažných vedľajších účinkov po podaní vakcíny.
„Ako by situácia vyzerala, ak by sme mali už dnes zaočkovaných 50 percent celej populácie? Náš odhad je, že v nemocniciach by bolo dnes 1 561 pacientov s COVID-19. To je o 41 percent menej pri zvýšení zaočkovanosti len o päť percentuálnych bodov,” uvádza v tlačovej správe Kollár. Vypočítali tiež, že zaočkovaní ľudia majú asi šesť až sedemkrát nižšie riziko, že sa dostanú do nemocnice, aj keby sa infikovali. Pri výpočtoch rátali aj s nepriamym efektom zaočkovanosti, ktorý spomaľuje celkový rast epidémie v populácii.
„Čiže v tomto scenári by sme mali incidenciu, teda počet nových reportovaných prípadov pozitívnych PCR testov, iba 664 na stotisíc obyvateľov, nie 1 052,” dodal matematik. V prípade 60-percentnej zaočkovanosti, ako majú napríklad v Českej republike či Rakúsku, ležalo by v nemocniciach len približne 544 ľudí s ochorením COVID-19, čo je približne jedna pätina aktuálneho stavu. Súčasný stav by sme teda pri zachovaní aktuálnych opatrení dosiahli až približne o 32 dní.
Čo sa týka nežiaducich účinkov po očkovaní, vyššia vakcinácia by, samozrejme, viedla aj k vyššiemu počtu závažných nežiadúcich vedľajších účinkov vakcín. Ich počet by sa zvýšil z aktuálnych 1 091 na približne 1336, teda asi o 22 percent. „Nárast počtu ľudí s nežiadúcimi účinkami by bol teda výrazne menší ako počet ľudí, ktorí by sa vďaka vakcinácii nedostali do nemocnice,” vysvetlil Kollár. Doplnil zároveň, že v tomto odhade pracovali s predpokladom, že by boli u nás aplikované približne rovnaké epidemické opatrenia, ako sme v skutočnosti mali napriek výrazne horšej alebo lepšej epidemickej situácii. Nemožno tiež hovoriť o prípadnom zlepšení či zhoršení v prípade, ak by sme v budúcnosti zaočkovali príslušné percento populácie.
„Preto napríklad Rakúsko alebo Česko majú v súčasnosti podobnú incidenciu ako Slovensko, napriek vyššej zaočkovanosti. Súčasná pandemická vlna u nich začala skôr a rástla pomalšie napriek tomu, že ich opatrenia boli miernejšie. Efekt nižších príjmov do nemocníc ako u nás však vidíme u oboch našich susedov,” dodal na záver.
Zdroj: (SITA, DSe;pla)
Odporúčané články
Košičania si zatiaľ za odpad priplácať nebudú. Poslanci mestského zastupiteľstva zmenu príslušného všeobecne záväzného nariadenia neschválili, napriek tomu, že hlasovali tajne. Poplatok na osobu za kalendárny rok mal podľa návrhu stúpnuť zo súčasných 57 eur na 65 eur.
Viac než sto staromestských seniorov sa zišlo v Radničnej sále na každoročnej Katarínskej zábave, ktorú miestna samospráva zorganizovala na utuženie komunitného života.
Ľudia si opäť pripnú červený mak na znak úcty k vojnovým hrdinom. V pondelok 11. novembra si Slovensko pripomenie Deň vojnových veteránov. Ako informovalo združenie Post Bellum, tento deň je príležitosťou pripomenúť si príbehy hrdinov, ktorí bojovali za slobodu.