Aká je priemerná hrubá mzda na Slovensku?

Výhodná lokalizácia Bratislavského kraja, ako aj dostupnosť ekonomicky významných podnikov, organizácií či prílev zahraničného kapitálu zabezpečili vybudovanie jeho pozície ako ekonomicky najvýznamnejšieho kraja. V rámci Slovenska si tak drží prvenstvo z hľadiska výšky priemernej hrubej mesačnej mzdy.

Poukazuje na to publikácia Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktorá sa venuje štruktúre miezd na Slovensku za rok 2019.

Najmenej v Prešovskom kraji 

Podľa výsledkov výberového štatistického zisťovania o štruktúre miezd na Slovensku bola vlani priemerná hrubá mesačná mzda na úrovni 1 262 eur. Na základe výsledkov regionálneho triedenia dosiahol Bratislavský kraj najvyššiu priemernú hrubú mesačnú mzdu, a to 1 641 eur. Druhú najvyššiu priemernú mesačnú mzdu vo výške 1 197 eur dosiahli zamestnanci Trnavského kraja. Vysokú priemernú mzdu zarobili aj zamestnanci v Trenčianskom (1 180 eur), v Žilinskom kraji (1 174 eur) a v Košickom kraji (1 168 eur). Naopak, najnižšiu priemernú mzdu vo výške 1 024 eur zarobili zamestnanci v Prešovskom kraji.

Mzdové rozdiely v krajoch 

Prehlbovanie mzdovej diferenciácie medzi krajmi a v rámci jednotlivých krajov dokazujú aj vybrané popisné štatistické charakteristiky, ako sú mediány a decily.

„V najlepšie zarábajúcom Bratislavskom kraji dosiahla polovica zamestnancov mzdu vyššiu ako 1 264 eur, pričom v kraji s najnižšou priemernou mzdou to bolo o 394 eur menej,“ vyčíslili štatistici.

Medián miezd v Bratislavskom kraji bol vyšší ako medián hrubej mesačnej mzdy na Slovensku. V Prešovskom kraji dosiahol medián hrubých miezd 68,9 % z celoslovenskej priemernej mzdy.

Mzdové rozdiely v rámci krajov boli najvyššie v Bratislavskom kraji, kde decilový podiel dosiahol hodnotu 4,2. Veľké mzdové rozdiely boli zaznamenané aj v Košickom kraji, kde 10 % zamestnancov malo mzdu nižšiu ako 557 eur a 10 % malo mzdu vyššiu ako 1 825 eur. Najnižšia mzdová diferenciácia bola v Trenčianskom kraji, kde decilový podiel predstavoval hodnotu 2,8.

(TASR)