Ako na Nežnú revolúciu spomínajú naši politici? Zuzana Čaputová si ju pripomenula aj v Prahe
17. november si na Slovensku pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu. V tomto článku vám prinášame vyjadrenia rôznych politikov k dnešnému pamätnému dňu.
“Slušnosť bola v novembri 89 ich najsilnejšou zbraňou”
Prezidentka Zuzana Čaputová strávila včerajšok (16. 11.) v Prahe, kde si už tradične pripomenula Nežnú revolúciu a stretla sa s prezidentom krajiny. “Svoj deň som začala stretnutím s českým prezidentom Milošom Zemanom, s ktorým sme sa spolu rozprávali o aktuálnych vnútropolitických a zahraničnopolitických témach,” uviedla prezidentka. S prezidentom Zemanom sa rozprávala aj o riešení energetickej krízy a o stupňujúcej sa ruskej agresii na Ukrajine.
“Zajtrajší 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu nám pripomína, ako majú k sebe Slováci a Česi stále blízko a ako naše vzťahy posilňujú práve aj udalosti z novembra 89, vďaka ktorým dnes žijeme v slobode a v demokracii,” dodala Čaputová.
Počas včerajšieho dňa Zuzana Čaputová nevynechala ani položenie kytice na Národní tříde, kde vzdala úctu všetkým tým, ktorí na tých miestach pred 33 rokmi začali boj za slobodu a demokraciu. “Slušnosť bola v novembri 89 ich najsilnejšou zbraňou. Patrí im za to naša vďaka,” uviedla Čaputová.
V rámci návštevy Prahy sa prezidentka Zuzana Čaputová stretla aj so študentmi na Karlovej Univerzite v Prahe, s ktorými sa rozprávala o sile slušnosti. “Slušná, zamatová alebo nežná revolúcia bola sila našej spoločnosti, ktorá bola schopná zmeniť režim a priniesť nám slobodu. Slušným spôsobom sme sa tiež dokázali rozísť ako dva štáty, čo tiež nie je bežné,” uviedla Čaputová po stretnutí so študentmi.
Dnešok (17. 11.) prezidentka Zuzana Čaputová trávi na Slovensku, kde sa zúčastní viacerých podujatí. Takýmto spôsobom si tento významný sviatok pripomenula jeden deň v Prahe a druhý si pripomenula na Slovensku pri pamätníku Brána Slobody pod Devínskym hradom. Na tomto mieste, ako sama napísala, si uctila obete komunistického režimu: “Práve tu vstúpil do našich dejín tieň Železnej opony. Ostnatý drôt rozdelil svet na dve časti: slobodnú a neslobodnú. Rozdelil rodiny a ľudské osudy. Mnohí Slováci, Česi ale aj občania iných krajín komunistického bloku pri ceste za slobodou položili svoj život.”
“Dnes však vidíme, že hodnoty, ktoré sme si vtedy vydobyli, nie sú získané navždy. Treba ich aktívne ochraňovať pred novodobými reinkarnáciami totalitnej moci, pred extrémizmom, či populizmom, ktorý objektívne ťažkosti, a aj naše pochybenia, využíva na oslabovanie dôvery v demokraciu,” uviedla Čaputová na sociálnej sieti a dodala, že 33 rokov po Nežnej revolúcii už vyrastá nová generácia, ktorá s komunistickou érou nemá žiadnu osobnú skúsenosť.
Prezidentka poukázala na dôležitosť vysvetľovania a snahy o to, aby najmä mladí ľudia rozumeli a vnímali rozdiel medzi demokraciou a totalitou, medzi slobodnou a neslobodnou spoločnosťou. “Aby si uvedomovali, aj na základe našich historických skúseností, že ak o slobodu prídeme, možno ju získať späť len za cenu ďalších obetí,” dodala prezidentka.
Pokračovanie nájdete na ďalšej strane.
Galéria
Odporúčané články
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Vláda Slovenskej republiky schválila s pripomienkou v stredu návrh na zmenu a doplnenie nariadenia č. 353/2025 Z. z., ktoré vykonáva zákon o adresnej energopomoci. Cieľom je aktualizovať spôsob výpočtu hodnoty energopoukážky, ktorý zodpovedá skutočným cenám a objemom tepla.
Oddnes je časť parkovacích miest na Berlínskej ulici v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce spoplatnená. Ako informovala mestská časť na sociálnej sieti, k danému riešeniu dospeli po dlhoročných sporoch na základe dohody medzi mestskou časťou, mestom Košice a súkromným vlastníkom pozemkov, spoločnosťou MPV Družstvo.