Ako študenti premenili ľanový nápad na realitu
V rámci predmetu Aplikovaná ekonómia si študenti 3. ročníka z Gymnázia na Poštovej ulici vytvorili vlastnú firmu. Následne vymysleli nápad a ten začali aj realizovať predajom.
„Vznikla firma YOMA, ktorá vyrába ľanové obaly na zošity a učebnice. Všimli sme si totiž, že na trhu okrem plastových obalov nie je iná alternatíva. Plastové obaly nie sú dobré pre naše životné prostredie, no ľan sa nám zdal na výrobu vhodný,“ uviedol študent Matej Tarča, hovorca firmy.
Z prvej ruky
Študentská firma vznikla v septembri 2018, reálny predaj spustili vo februári tohto roka. Niektoré modely majú aktuálne vypredané, no čoskoro by mali byť opäť k dispozícii. O tom, že dopyt po niečom inom ako po plaste naozaj bude, mali z prvej ruky. Ako firma totiž vyhotovili a rozoslali ľuďom na internetových fórach dotazník a informácie čerpali aj od jednej z akcionárov, ktorá pracovala v papiernictve.
[ad][/ad]Reálna eseročka?
Ako vysvetlil Matej, na začiatku študentskú firmu otvoria, predajú akcie, z čoho získajú základný rozpočet. Na konečnom valnom zhromaždení však napokon firma zanikne. „Ale keď skončí tento jednoročný program pre študentské firmy, tak by sme mali záujem otvoriť už reálnu eseročku alebo živnosť, aby sme mohli v realizovaní tohto nápadu pokračovať aj ďalej,“ prezradil ďalšie detaily.
Hlavný kanál predaja obalov je na ich internetovej stránke, ale príležitostne ich ponúkajú aj v obchodných centrách. „Odhadujem, že od začiatku februára sme predali 100 až 150 obalov,“ povedal.
Ako prebieha šitie
Matej prezradil, že ľan, ktorý používajú, je zo Slovenska a dodáva im ho firma, s ktorou spolupracujú. „Výroba funguje tak, že ľan si zoberieme do školy a striháme ho na požadovanú veľkosť my, zamestnanci firmy. Šitie už zabezpečujú šijacími strojmi na košických priemyselných školách. Ich žiačkam týmto vlastne poskytujeme prax.“
Ako každá firma, aj oni potrebujú zisk. Ceny a výrobné náklady majú vypočítané tak, aby boli v pluse. „Peniaze od akcionárov, ktoré sme od nich dostali na úvod, potrebujeme späť vyplatiť.“
Študenti teraz rozmýšľajú nad novou potlačou, muselo by to však byť ekologické. Na to naozaj dbajú. „Rozmýšľali sme aj nad tradičnou technikou modrotlače, prípadne nad kreslením na obaly. Zaujímavé by to bolo aj vtedy, ak by si tam študenti mohli napísať meno. Zatiaľ sa však sústreďujeme na to, aby boli dostupné terajšie obaly,“ dodal Tarča.
(HD)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Opravu podjazdu, ktorý nikomu nepatrí a nemá stavebnú dokumentáciu, bol prekážkou pre plynulosť premávky a kompetentní ho nechceli riešiť, zabezpečovalo Občianske združenie Zachráňme podjazd. Ich aktivita bola dobrovoľná a výsledok slúžil všetkým. Keď sa v podjazde pri katastrálnom úrade objavil život v podobe karasov a kačiek, dobrovoľníci nechali odloviť ryby Slovenským rybárskym zväzom, aby bolo všetko v súlade s nariadeniami. V rozhovore so zakladateľom OZ Zachráňme podjazd Viliamom Knapom hovoríme o tom, aké dôležité je nevzdať sa.
Valné zhromaždenie dnes odsúhlasilo viacero zmien vo vedení Klubu akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., o.z. Novým predsedom správnej rady sa stal Stanislav Hreha. Novými členmi správnej rady sa stávajú Ľubomír Čigáš a Matej Smorada.
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.
