Ako vyzerala tohtoročná Biela noc?

V predvečer Medzinárodného maratónu mieru ulice mesta zaplnili davy obdivovateľov moderného umenia. Tradičnú Bielu noc navštívili tisícky Košičanov i návštevníkov mesta. Umelecké inštalácie obdivovali na 36 zastávkach.

Pozornosť divákov na Hlavnej pútali monumentálne zajace v parku pri Dolnej bráne. Svetelná inštalácia austrálskej výtvarníčky Amandy Parer zaujala predovšetkým detského diváka. Jeden z návštevníkov by si takéto zajace vedel predstaviť u seba doma. „Mať takého zajaca na záhrade, nebolo by treba kosiť,“ zamyslel sa.

Nekonečné rady záujemcov stáli pred synagógou na Zvonárskej, kde čakali na zážitok zo svetelno-zvukovej inštalácie umeleckej skupiny ATK. Nie každý túto zastávku hodnotil pozitívne. „Bola to hlúposť. Párkrát to bliklo, zahučalo, a to je všetko. Je to sklamanie,“ sťažovali sa dve návštevníčky.

Bežci v parku

Spojenie Bielej noci s témou maratónu priniesli svetelní bežci na brehu jazierka v Mestskom parku. Stovky obdivovateľov zaplnili okolie jazierka a nadšene sledovali striedanie chôdze a rýchleho behu. Žiarivé postavy bežca lákali hlavne k foteniu a pózovaniu.

Druhá inštalácia v Mestskom parku toľko nadšenia nevzbudila a ani nestihla. Unikátne dielo francúzskeho umelca Vincenta Leroya, plastové steblá vysokej trávy, medzi ktorými sa mohli ľudia prechádzať,  nevydržalo nával návštevníkov. Organizátori nechceli, aby sa inštalácia zničila, a tak po pár hodinách priestor ohraničili páskou a ľudí do vnútra už nepúšťali. Tí si ju mohli obzrieť a pozorovať len z diaľky. „Mali to lepšie zorganizovať. Napríklad vytvoriť len niekoľko vstupov a púšťať ľudí po malých skupinách,“ myslí si jedna zo sklamaných obdivovateliek umenia.

V Kulturparku to žilo

Už po príchode do Kasární/Kulturparku človeka upútali zvuky a hudba vychádzajúca z Jukeboxu. Na výber bolo viac ako 100 rôznych zvukových stôp, od zvukov zvierat a strojov, barokovej hudby až po metal či hovorené slovo. Každý svojím výberom mohol na chvíľu vytvoriť špecifickú atmosféru.

V Kulturparku si zvedavci mohli zahrať aj na netradičnom hudobnom nástroji. Umiestňovaním kameňov do jamiek deti aj dospelí vytvárali rôzne zvukové kompozície. Na vytvorené zvuky reagovalo aj svetlo v priestore, čo umocňovalo zmyslový zážitok. Na ďalšej umeleckej zastávke zase podlahu v miestnosti vďaka visiacim kaleidoskopom pokrylo farebné svetlo a geometrické tvary.

Nuž – aká bola košická Biela noc? Nie každý kráčal nocou s pocitom hlbokého umeleckého zážitku. Dokonca aj headlineri vyvolávali svojimi dielami rozporuplné reakcie. Uvidíme, čo bude o rok.

La Nuit Blanche zažijú aj Bratislavčania

Biela noc vznikla v Paríži v roku 2002. V roku 2013 ju navštívilo viac ako dva a pol milióna ľudí.

Z Paríža sa počas niekoľkých rokov projekt rozšíril aj do miest, ako New York, Los Angeles, Chicago, Miami, Santa Monica, Montreal, Toronto, Rím, Tel Aviv, Gaza, Jeruzalem, Madrid, Brusel, Riga, Bukurešť, Amsterdam, Brighton, Turín, Naples, Petrohrad a Košice.

Po piatich úspešných košických ročníkoch sa Biela noc rozširuje do hlavného mesta Slovenskej republiky spájajúc tak východ a západ krajiny súčasným umením. Milovníci moderného umenia ju môžu zažiť v sobotu 10. októbra.

Umenie či  veselica?

Máloktoré podujatie dokáže vylákať do ulíc nášho mesta po zotmení toľko ľudí ako košická Biela noc. Hlavná i bočné ulice zaplavili nekonečné prúdy Košičanov i cudzincov, ktorí akoby stratili prehľad o čase.

Ten, kto skúsil v rámci nočnej potulky za súčasným umením predrať sa k dielam výtvarníkov označených organizátormi za hviezdy večera, mal smolu. Prebiť sa v oboch smeroch cez Zvonársku ulicu k synagóge bolo takmer nemožné, dostať sa do Kunsthalle so živou intermediálnou performance si vyžadovalo značnú dávku trpezlivosti.Faktom je, že najspokojnejší mohli byť majitelia reštaurácií, pizzérií, rôznych kebabární, bagetérií, kaviarní, pivární, barov... Toľko rozveselených mladých ľudí unesených skôr alkoholom ako umením v Košiciach nenájdete ani počas silvestrovskej noci.

Nuž - umenie je predovšetkým o emóciách. Zažiť sa toho dalo na jednej strane veľa, na druhej strašne málo. Záleží na uhle pohľadu. (SEN)

Veronika Hunyadiová 

Foto: Veronika Janušková