Aktivisti napísali otvorený list prezidentke, upozornili na negatívnu výstavbu v Tatrách
Občianska iniciatíva Milujem zelené Tatry adresovala otvorený list prezidentke Slovenskej republiky Zuzane Čaputovej k degradácii Tatier. Poukazujú v ňom na extrémne zlú situáciu v oblasti stavebného rozvoja vo Vysokých Tatrách, pri správe Tatranského národného parku a biosférickej rezervácie Tatry. Rovnako kritizujú rozhodovanie orgánov štátnej správy na úsekoch starostlivosti o životné prostredie a územného plánovania.
Podľa signatárov ide o neúmernú realizovanú aj plánovanú výstavbu prevažne investičných nehnuteľností, v mnohých prípadoch v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky a tiež v rozpore s právami a potrebami občanov tejto krajiny. Prezidentku žiadajú o podporu pri snahe zabrániť ďalšej devastácii Tatier, tiež o stretnutie, prípadne návštevu regiónu a jeho problémových území.
Pod list sa podpísala viac ako sedemdesiatka ľudí z rôznych oblastí, rovnako aj občianske združenia a iniciatívy. Je medzi nimi riaditeľka združenia pre ochranu prírody Machaon International Svetlana Belova, podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov Ján Šimko, slovenský dokumentarista Pavol Barabáš, ale aj viacerí ekológovia, horskí sprievodcovia, pedagógovia, výskumníci aj lekári. Spoločne poukazujú na niektoré podľa nich kontroverzné investičné projekty, ktoré už dostali povolenia a kladné stanoviská od štátnych úradov a inštitúcií.
„Za posledné desaťročie môžeme dokonca hovoriť o absolútnej absencii posudzovania vplyvov na životné prostredie a kumulovanie dôsledkov tejto nečinnosti vyústilo do nadmernej záťaže a nadužívania územia a popiera sa tak samotné poslanie národného parku,“ skonštatovali. Ako príklad uviedli vyhliadkovú vežu na Štrbskom Plese aj zámer súkromného investora realizovať prieskumný vrt do hĺbky 500 m na získanie geotermálnej vody ako zdroja jej vykurovania v Tatranskej Lomnici.
Najhoršie sú podľa iniciatívy veľké projekty apartmánových domov a iných investičných nehnuteľností. Ako sa píše v liste, vyrastajú v Tatranskom národnom parku a jeho ochrannom pásme ako huby po daždi. „Svojím charakterom a rozsahom negujú zmysel národného parku ako kľúčového priestoru, ktorý okrem dôležitej funkcie pre naplnenie podmienok klimatickej liečby a pre regeneráciu síl a oddych pre tisícky slovenských občanov je aj pilierom pre zachovanie unikátnej biodiverzity, od ktorej závisí naše prežitie,“ poznamenali signatári. Zároveň tvrdia, že podľa im dnes už známych údajov schválených územných plánov jednotlivých obcí tatranského regiónu až jedna tretina ochranného pásma Tatranského národného parku (TANAP) je určená pre novú výstavbu apartmánov, domov a rekreačných zariadení.
„Ekologický účel ochranného pásma národného parku TANAP tak prestáva plniť svoju úlohu. Medzi Popradom a tatranskými osadami vznikne silne urbanizovaný priestor, väčší ako mesto Poprad. Inými slovami, zhruba jedna tretina ekosystémových funkcií a služieb v tejto zóne môže byť postupne zničená,“ dodali. Výstavba vo Vysokých Tatrách pritom podľa nich nemá nič spoločné s potrebami miestnych ľudí, ktorí tu žijú. Rast cien nehnuteľností vyvolaný vysokým záujmom investovať voľné finančné prostriedky developerov a investorov v Tatrách vedie podľa aktivistov k redukcii pôvodného obyvateľstva a výrazne znižuje možnosť mladých ľudí dovoliť si bývanie v tatranskom regióne.
Signatári zároveň tvrdia, že pri správe biosférickej rezervácie Tatry si Slovenská republika neplní svoje medzinárodné záväzky a pri hrubom porušovaní európskych legislatívnych záväzkov v ochrane životného prostredia v Tatrách hrozia Slovensku možné sankcie. „Sú tu nezvratné škody páchané na biotopoch národného a nadnárodného významu. Územie stráca svoju schopnosť plniť ekologické funkcie a nám sa už teraz nedarí zachovať zdravé Tatry pre budúce generácie,“ vysvetlili aktivisti.
Zdroj: (SITA, kh;fa)
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.