Alkohol sa podieľa na väčšine hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach

Alkohol sa podieľa na väčšine hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Alžbeta Sivá. Najviac hospitalizovaných mužov pre poruchy súvisiace s užívaním alkoholu malo trvalé bydlisko v Trenčianskom kraji, nasledoval Košický kraj a Prešovský kraj. Najviac žien, ktoré boli prijaté na hospitalizáciu s touto diagnózou, pochádzalo zo Žilinského a Trenčianskeho kraja, nasledoval Košický a Prešovský kraj. Viac ako polovica, konkrétne 55,1 % ukončených hospitalizácií pri tejto diagnóze trvala menej ako 14 dní.

Na psychiatrických oddeleniach bolo v roku 2020 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených celkovo 36 862 hospitalizácií, z toho bola takmer tretina pacientov hospitalizovaná vôbec prvýkrát v živote. Podľa územia trvalého bydliska pacienta bolo najviac ľudí hospitalizovaných v Košickom kraji, nasledoval Trenčiansky kraj a Bratislavský kraj. Do konca roka 2020 bolo ukončených 34 975 hospitalizácií, z nich 107 úmrtím, z toho dve samovraždou. Po prepustení z ústavnej psychiatrickej starostlivosti 87,7 % pacientov pokračovalo v ambulantnej liečbe. Takmer 11 % pacientov bolo prepustených do ďalšej ústavnej starostlivosti.

V sledovanom období od roku 2008 do 2019 mal počet hospitalizácií mierne stúpajúci trend s priemerným prírastkom 159 hospitalizácií ročne. V dôsledku pandémie COVID-19 a prijatých opatrení v poskytovaní zdravotnej starostlivosti prišlo v roku 2020 k zmene trendu a bolo evidovaných o 16,4 % hospitalizácií menej ako v roku 2019. V minulom roku tak najviac poklesli hospitalizácie pri neurotických poruchách, poruchách podmienených stresom a somatoformných poruchách, a to o 22,8 %. V skupine diagnóz poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu hospitalizácie poklesli o 21,3 %. Najmenší medziročný pokles o 4,2 % bol zaznamenaný pri hospitalizáciách s poruchami psychiky a správania zapríčinenými užívaním psychoaktívnych látok.

Najviac hospitalizácií si však podobne ako v predchádzajúcich rokoch vyžiadali práve poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, ktoré prestavovali 25 percent všetkých hospitalizácií. Druhou najčastejšou skupinou diagnóz hospitalizovaných pacientov s podielom 0,7 % bola skupina diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi. Nasledovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických s podielom 5,0 % a afektívne poruchy, ktoré predstavovali 14,3 % hospitalizácií.

Vzhľadom na pohlavie boli po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov daného pohlavia viac hospitalizovaní muži ako ženy. Najvýraznejšia prevaha mužov bola zaznamenaná pri hospitalizáciách s poruchami psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu. Pri druhej najčastejšej skupine diagnóz schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi taktiež mierne prevažovali muži. Pri organických duševných poruchách vrátane symptomatických boli častejšie hospitalizované ženy. Najviac však prevažovali ženy nad mužmi pri hospitalizáciách so skupinou diagnóz afektívne poruchy.

Čo sa týka vývoja počtu hospitalizácií v ústavnej psychiatrickej starostlivosti podľa vekových skupín v prepočte na 10-tisíc obyvateľov danej vekovej skupiny, medziročný pokles bol zaznamenaný pri všetkých vekových skupinách. Najviac to bolo pri skupine detí do 14 rokov, kde sa počet hospitalizácií znížil o 28,1 %. Celkový počet psychiatrických hospitalizácií na 10 000 obyvateľov klesol v porovnaní s rokom 2019 o 16,4 %.

Vzhľadom na konkrétne diagnózy boli najčastejšou príčinou hospitalizácií detí vo vekovej skupine do 14 rokov hyperkinetické poruchy v počte 160 prípadov, teda viac ako 17 %. V tomto smere výrazne prevažovali chlapci so 136 prípadmi oproti dievčatám s 24 prípadmi. V rámci diagnózy zmiešané poruchy správania a emočné poruchy v počte celkovo 156 prípadov prevažovali dievčatá. Bolo ich hospitalizovaných 89, pričom chlapcov 67. V kategórii dospievajúcich vo veku od 15 do 19 rokov sa najviac vyskytovali hospitalizácie s poruchami psychiky a správania zapríčinenými užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok v počte 207 prípadov, teda 13,1 % hospitalizácií. Muži prevažovali v pomere 71, 5 % ku 28,5 %. Vo vekovej skupine 20 až 29 rokov boli najčastejšou príčinou hospitalizácie taktiež poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok. Išlo o 863 prípadov, teda 19 % hospitalizácií s výraznou prevahou mužov (80,7 %) nad ženami (19,3 %) .

Pri pacientoch v strednom veku dominovali ako príčiny hospitalizácie poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu. Veková kategória od 30 do 44 rokov tvorila necelých 33 % hospitalizácií, veková kategória od 45 do 59 rokov takmer 36 % a veková kategória od 60 do 74 rokov 20,4 %. Opäť prevažovali muži. Pri starších pacientoch nad 75 rokov hospitalizácie najčastejšie súviseli s demenciou pri Alzheimerovej chorobe a inými psychickými poruchami zapríčinenými poškodením a dysfunkciou mozgu, ktoré tvorili takmer 60 % všetkých hospitalizácií v tomto veku, pričom takmer dve tretiny hospitalizácií sa týkali žien.

Pri 43,2 % všetkých ukončených hospitalizácií strávili pacienti v nemocničnom zariadení menej ako 14 dní. Z pohľadu skupín diagnóz najvyšší podiel krátkodobých hospitalizácií s dĺžkou pobytu do 14 dní mali pacienti pri skupine diagnóz poruchy psychického vývinu, ktoré predstavovali 70,5 % z počtu týchto hospitalizácií. Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (57,9 %) a slobodné ženy (36,3 %). Podľa pracovného stavu a pohlavia sa najviac hospitalizácií týkalo nezamestnaných mužov, až takmer tretina a starobných dôchodkýň, ktoré tvorili 29 % hospitalizácií. Vzhľadom na vzdelanie bol najvyšší počet hospitalizácií pri mužoch so stredoškolským vzdelaním bez maturity a pri ženách so stredoškolským vzdelaním s maturitou.

Zdroj: (SITA, it;pla)