Ambulancie by mali zaviesť nové modely organizácie práce. Jeden lekár a jedna sestra je neudržateľný

Prevažujúca ambulantná prax s modelom jeden lekár a jedna sestra je neudržateľná. Dôvodom je starnutie populácie, nárast chronických ochorení, nedostatok lekárov či ich vysoký priemerný vek. Ambulancie by mali zaviesť nové modely organizácie práce. Uvádza sa to v aktualizovanej stratégii starostlivosti o zdravie do roku 2030, ktorý dnes schválila vláda.
Rezort zdravotníctva ako predkladateľ stratégie po pripomienkach Asociácie na ochranu práv pacientov a Asociácie súkromných lekárov tak v materiáli konkretizoval víziu riešenia nedostatočného počtu lekárov. „Nedostatok ľudských zdrojov v zdravotníctve je dlhodobým a významným problémom mnohých európskych krajín, pričom pandémia ochorenia COVID-19 predmetnú situáciu ešte zhoršila,“ napísal predkladateľ.
S podporou eurofondov vláda plánuje zvýšiť záujem zdravotníkov o kariérne vzdelávanie a zabezpečiť moderné vybavenie najmä vzdelávacích pracovísk. V stratégii je zdôraznený fakt, že zvýšenie počtu absolventov je možné iba po navýšení financií pre stredné a vysoké školy zdravotníckeho zamerania a optimalizácii ich personálneho a technického vybavenia. Zároveň sa počíta s novou koncepciou všeobecného lekárstva a primárnej pediatrie s predpokladaným schválením do konca roku 2022.
Podľa stratégie je nevyhnutné posilniť personál ambulancií inými zdravotníckymi a nezdravotníckymi pracovníkmi a zaviesť nové spôsoby organizácie práce. Cieľom je obslúžiť vyšší počet pacientov ako dnes a komplexne riešiť širšiu škálu chronických ochorení všeobecným lekárom namiesto návštevy špecialistu. Tým sa má zlepšiť prístup pacientov k všeobecným lekárom či zvýšiť atraktívnosť odboru všeobecného lekárstva a pediatrie.
„V segmente špecializovanej ambulantnej starostlivosti je potrebné aktualizovať súčasnú podobu verejnej minimálnej siete,“ uvádza sa v stratégii. Dnešné normatívy neodrážajú existujúci problém nedostatku špecialistov. Sú určené na úrovni kraja a vykazujú, že sieť je naplnená. Okresy v rámci kraja však môžu trpieť nedostupnosťou špecialistov. „Normatívy pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť je potrebné stanoviť na úrovni menších územných jednotiek, napríklad okresov, podľa špecifík a potrieb jednotlivých odborností,“ predpokladá stratégia.
Aktualizácia strategického rámca starostlivosti o zdravie je jednou z podmienok čerpania eurofondov v programovom období 2021 až 2027. Materiál definuje strategické zámery na zlepšovanie zdravia obyvateľov a skvalitňovanie ambulantnej, ústavnej starostlivosti a elektronického zdravotníctva. V týchto oblastiach stanovil cieľové hodnoty, ktoré sa majú dosiahnuť v roku 2030 a určil nástroje, ako ich naplniť. Plnenie cieľov bude verejne dostupné a bude ho monitorovať rezort zdravotníctva a komisia zložená zo zástupcov aj z externého prostredia. Zámery sa budú financovať zo štátneho rozpočtu, verejného zdravotného poistenia a eurofondov.
Zdroj: (SITA, mt;avl)
Odporúčané články

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.

Ako píše DenníkN, VVS si uvedenými zdrojmi posilnila svoju finančnú stabilitu a zabezpečila zdroje pre rozvoj vodárenských aj non-core aktivít. Predmetné financovanie poskytne VVS najväčšia slovenská banka, Slovenská sporiteľňa, a.s. Tá sa tak stala hlavnou financujúcou bankou východoslovenských vodárov.

Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od narodenia jednovaječných trojičiek po objav v diagnostike vírusov košickými vedcami. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.