Aquapark mať nebudeme, voda je prihorúca

Samostatnému využitiu horúcej vody z podzemia Košickej kotliny na rekreačné účely bráni paradoxne to, že je priveľmi horúca.

Aj takto vysvetľuje firma Geoterm Košice, ktorá je držiteľom prieskumného územia v lokalite Svinica – Ďurkov s troma testovacími vrtmi, prečo, keď sa jej roky nedarí zdroj geotepla pri Košiciach zhodnotiť energeticky, tu nemôže vzniknúť aspoň termálne kúpalisko alebo aquapark.

Pozastavili projekt elektrárne

Akciovka vznikla ešte v roku 2001 na prípravu projektu 3,5 megawatovej geotermálnej elektrárne. V roku 2014 sa majoritným akcionárom firmy stala SPP Infrastucture, v ktorej má 51 percent akcií štátny SPP a zvyšok stredoeurópska energetická skupina EPH.

Vlani predstavenstvo Geotermu rozhodlo o pozastavení projektu elektrárne. Zdôvodnilo to analýzou očakávaných cien elektrickej energie v termíne dokončenia elektrárne, v ktorej zohľadnilo aj snahu Úradu pre regulácie sieťových odvetví znižovať podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov cez vyššie výkupné ceny.

Problémom sú dotácie

„Elektrina z geotermálnej elektrárne by musela byť dotovaná z takzvanej tarify za prevádzku systému, na ktorú sa musia skladať všetci odberatelia elektriny,“ hovorí Gabriel Beer, poradca predstavenstva SPP Infrastructure.

Žiaden posun firma nehlási ani v zámere vykurovať pomocou geotermálnych vrtov domácností v Košiciach. Na tento účel stavebný úrad vydal Geotermu stavebné povolenie ešte v roku 2007. Počíta s výstavbou 16-kilometrového teplovodu, ktorým by sa privádzala geotermálna energia z miesta ťažby do teplovodných rozvodov v meste.

Platnosť stavebného povolenia úrad naposledy predĺžil do konca roka 2017. Dôvodom je chýbajúca dohoda s Teplárňou Košice (TEKO), ktorá by musela byť odberateľom tepla z podzemia, keďže disponuje primárnym okruhom na rozvod tepla v Košiciach. Vedenie TEKO denníku košice:dnes pred rokom vysvetľovalo, že pre ekonomickú efektívnosť je pre nich zaujímavá len taká dodávka tepla, z ktorej sa dá vyrobiť aj elektrina. Košická tepláreň využíva túto kombinovanú technológiu v dvoch svojich zdrojoch.

Len odpadové teplo

Na ohrev bazénov má podľa Geotermu zmysel využívať len odpadové teplo, ktoré by zostalo po odovzdaní energie na vykurovanie Košíc. Firma tvrdí, že iba pre rekreačné využitie by bolo nutné neefektívne dodatočné chladenie vody z podzemia, ktorá má v tejto lokalite teplotu asi 136 stupňov Celzia.

„Jedným z faktorov, ktorý odrádza potencionálnych investorov, je táto príliš vysoká energetická hodnota geotermálnych prameňov,“ povedal Beer. Dodáva, že ďalším dôvodom pochybností o návratnosti projektu je obava z dostatočného množstva návštevníkov. Podľa údajov Štátneho geologického ústavu sa zo 141 geotermálnych vrtov na Slovensku využíva 46, väčšina na rekreačné účely. Najviac ich je na juhozápadnom Slovensku.

Chcú vlastný vrt 

Starostovia okolitých obcí sú sklamaní. Zvažujú vlastný vrt a jeho využitie na rekreačné účely. „Takéto zámery obce zapracovali do územných plánov, ale stále nič. Naši ľudia sa chodia kúpať do Maďarska, kde sú termálne kúpaliská z rovnakého zdroja,“ hovorí starosta Bidoviec Viliam Bačo.

Goetermu 12. mája končí platnosť prieskumného územia v oblasti Košickej kotliny. Bačo tvrdí, že sa v tejto veci už obrátili na ministerstvo životného prostredia, ktoré určuje na návrh žiadateľa prieskumné územie.

Foto: Shutterstock