Architekti chcú sceliť mesto

Návrh nového územného plánu Košíc, teda dokumentu, ktorý určí prípustné funkčné využívanie lokalít mesta, predstavili širokej verejnosti na magistráte. Nahradí súčasný územný plán, ktorý vznikol ešte začiatkom 70. rokov.

Architekti na verejnom prerokovaní konceptu nového územného plánu vysvetlili, že približne dvadsať percent územia mesta sa využíva nedostatočne alebo zlým spôsobom. Preto sa rozhodli pre koncepciu ich integrovania do mestského prostredia, teda zástavby vnútorného územia mesta, nie jeho rozširovania za súčasné vonkajšie hranice.  

Na novú výstavbu, či už bytov, domov, alebo občianskej vybavenosti, by sa mali využívať takzvané hnedé plochy, teda pozemky v meste, ktoré v súčasnosti neplnia žiadnu alebo nevhodnú funkciu. 

Z ciest bulváre 

„Ide napríklad o priemyselné zóny po zaniknutých podnikoch. Sú tam rumoviská zarastajúce burinou. Alebo lokality za železničnou traťou, kde majú železnice enormne veľké nevyužívané územia. Sú tam staré sklady, baraky, šrotovisko, akože záhradkárska oblasť, ktorá je na tento účel využívaná len sčasti. To sa dá upraviť a otvoriť prístup k rieke Hornád,“ povedala architektka Ľuba Vlčková. 

Ďalšou zo zmien by malo byť pretransformovanie ciest, ktoré primárne slúžia pre automobilovú dopravu, na široké bulváre. Takto by sa mohla z Triedy Ludvíka Svobodu na Furči stať ulica s chodníkmi pre peších aj cyklistov, so zeleňou, parčíkmi a ihriskami. 

Hornád ako súčasť mesta  

„Ak by tam ľudia vedeli fungovať ako pešiaci, chodník by bol zvýraznený stromoradím a mali by ste na čo pozerať, boli by tam obchody, malé námestíčka, parčíky, kaviareň, odkiaľ viete vnímať siluetu starého mesta. Bolo by to mesto a ulica, nie dopravná tepna,“ priblížil architekt Viktor Malinovský. 

Veľkou výhodou Košíc je podľa autorov konceptu prístup k Hornádu. Aj jeho okolie je v súčasnosti podľa architektov využívané málo. Navrhujú vhodné zmeny prostredia v okolí rieky a jej začlenenie do mestského prostredia. 

„My sa k rieke správame veľmi macošsky. Skoro ako v 19. storočí, keď rieka slúžila na úžitkovú vodu pre priemyselné podniky a istým spôsobom ako kanál. Ale stačí ísť do Bratislavy, Prahy, Viedne či Budapešti na nábrežia ich riek. Hornád od Aničky po Krásnu má desať kilometrov, ale je zanedbaný, neslúži pre ľudí. Nie je tam ani jedna priebežná cyklotrasa, dokonca ani pešia trasa,“ hovorí  Malinovský. 

Aj malé investície  

Podľa neho aj minimálne úpravy, ako pokosenie okolia rieky, vybudovanie osvetlenia a chodníkov pre peších i cyklistov, čo nie sú veľké investície, by pomohli a prilákali ľudí k rieke zo Starého Mesta, Džungle, Opátskeho, ale aj Ťahanoviec a Furče. 

„Pokiaľ mesto chce, aby to fungovalo, musí ponúkať istú protihodnotu obyvateľom. A to sú služby, športová vybavenosť na trávenie voľného času, zeleň, parky. To všetko tu zatiaľ chýba,“ uzatvára Vlčková. 

Celý návrh územného plánu nájdete aj na webovej stránke mesta. Vyjadriť sa k nemu môžete písomne prostredníctvom formulára do 11. júna. Jeho definitívnu podobu bude mestské zastupiteľstvo schvaľovať najskôr v roku 2020.