Až 80 percent Slovákov sa cíti byť Európanmi. Boja sa však migrácie a terorizmu
Slovensko patrí v Európskej únii ku krajinám, ktorých obyvatelia dôverujú Únii menej, ako je celoeurópsky priemer, hoci sa európskymi občanmi cíti byť až 80 percent z nich. Vyplýva z nového prieskumu Eurobarometra, ktorý v pondelok predstavila Európska komisia (EK).
Komisia upozornila, že ide o najlepšie výsledky od prieskumu Eurobarometra z júna 2014, pričom dôvera občanov k EÚ dosiahla najvyššiu úroveň za päť rokov a zostáva nad úrovňou dôvery k národným vládam alebo parlamentom.
To platí aj pre Slovensko, kde prieskum naznačil, že 44 percent Slovákov dôveruje EÚ (priemer v EÚ bol 46 percent), pričom 46 percent projektu EÚ nedôveruje. Ide však o vyššiu mieru dôvery ako v prípade národných inštitúcií. Slovenskému parlamentu dôveruje len 27 percent opýtaných (64 percent mu nedôveruje) a vládu vníma pozitívne 29 percent respondentov (negatívny pohľad má 65 percent).
[ad][/ad]Hrozbou sú aj klimatické zmeny
Vo všetkých 28 členských krajinách vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 percent ľudí. Na Slovensku sa však európskymi občanmi cíti byť až 80 percent Slovákov, pričom 77 percent opýtaných by sa rado dozvedelo viac o svojich právach občanov EÚ a 63 percent tvrdí, že tieto práva pozná.
Kým väčšina obyvateľov EÚ vníma ako hlavné hrozby súčasnosti migráciu a klimatickú zmenu, Slováci sa tiež boja migrácie (35 percent), potom terorizmu (20 percent) a trápi ich aj stav verejných financií (18 percent).
Slováci majú prevažne pozitívny názor na súčasný stav národnej ekonomiky (49 percent ju považuje za dobrú, 46 percent za zlú) a čo sa týka finančnej situácie vo vlastnej domácnosti, cítia sa z veľkej časti stabilne – 60 percent vníma svoju finančnú situáciu ako dobrú, 34 percent ako zlú.
Zlá situácia v zdravotníctve
Pohľad občanov Slovenska na budúcnosť slovenského hospodárstva sa od minulého roka zmenil k lepšiemu. Štvrtina ľudí si myslí, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepší, a 55 percent, že zostane stabilná. Na otázku, kde vidia momentálne najväčšie problémy krajiny, Slováci odpovedali, že ide najmä o zvyšovanie cien a životných nákladov (37 percent), situáciu v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení (36 percent) a hospodársku situáciu (17 percent).
Ak v priemere 81 percent Európanov podporuje voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v Únii, na Slovensku tieto slobody uznáva až 82 percent respondentov. Celkove sa 77 percent Slovákov vyjadrilo v prospech spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ a jednotnej meny euro. Za najpozitívnejší prínos EÚ považujú Slováci voľný pohyb a spoločnú menu (41 percent) a potom mier v Európe (40 percent).
[ad2][/ad2]Odporúčané články
V novembri sme priniesli článok, v ktorom pedagógovia základných a stredných škôl opisujú nedostatok učiteľov v školách, kde pôsobia. Pýtali sme sa magistrátu aj KSK, ako plánujú tento vypuklý problém riešiť. Mesto v novoprijatom dokumente pomenúva ambície a procesy, ktorými chce zlepšiť školstvo vo svojej pôsobnosti. Kraj sa snaží prepájať školy s odborníkmi z praxe.
Štát, mestá aj obce obstarávajú od minulého leta výrazne menej transparentne. Počet súťaží na bežné tovary a služby klesol na tretinu oproti počtu spred augusta 2024. Dôvodom sú zmeny, ktoré pre verejné obstarávanie presadil vtedajší minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že na tieto riziká už vtedy upozorňovala. Po roku zanalyzovala spolu s kanceláriou AGM Partners zmeny v nákupoch. Výsledky podľa nadácie nepotešia najmä v čase konsolidácie, kde sa ráta každé euro.
Slovenská katolícka charita (SKCH) rozširuje svoju činnosť v oblasti podpory vylúčených rómskych komunít a nadväzuje úzku spoluprácu s mestskou časťou Košíc Luník IX. Partneri sa dohodli na vytvorení systémového a udržateľného modelu podpory, ktorý má ambíciu stať sa vzorom aj pre verejné politiky na národnej úrovni.