Babie letá, ako ich poznáme, sú minulosťou

Aj keď v nasledujúcich októbrových dňoch bude panovať teplejšie počasie, nepôjde o typické babie leto.

„Tlaková výš nebude nad strednou Európou, ale skôr na jej východe či juhovýchode. Bude k nám teda prúdiť od juhu alebo juhozápadu teplý vzduch a môže fúkať vietor, čo k babiemu letu až tak veľmi nepatrí. Cez babie leto by malo byť počasie pokojné a malo by aj ľuďom prinášať vnútorný pokoj,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. 

Babie leto patrí k poveternostným javom, ktoré boli typické pre stredoeurópsku klímu, vplyvom klimatickej zmeny sa však stali oveľa vzácnejšími alebo vymizli. Odborníci majú pre babie leto exaktnú definíciu.

„Malo by to byť počasie, ktoré sa vyskytuje prevažne na konci septembra, v októbri a niekedy aj na začiatku novembra. Malo by sa vyznačovať stabilným charakterom a ten by sa mal prejavovať aj tým, že by nemal fúkať vietor. To vyplýva z polohy stredu tlakovej výše, ktorá určuje charakter počasia – a ten by mal byť v priestore strednej Európy. Keď si zoberieme, ako dynamicky sa vyvíja počasie v priebehu celého roka 2019 a hlavne v posledných týždňoch, dosiahnuť, aby sa tlaková výš v týchto podmienkach stabilizovala, nie je také jednoduché,“ vysvetlil Faško.

Znepokojujúce dôsledky

V prvej dekáde októbra prišlo pomerne výrazné ochladenie, ktoré však netrvalo dlho. Vzhľadom na predpokladané teplé počasie v druhej polovici mesiaca je pravdepodobné, že sa október skončí ako mesiac s kladnou teplotnou odchýlkou. Potom bude podľa Faška zaujímavé sledovať počasie v posledných dvoch mesiacoch roka, pretože od toho bude závisieť, ako skončí rok 2019 ako celok – najmä vzhľadom na fakt, že posledných päť rokov (2014 až 2018) bolo zároveň najteplejších päť rokov v histórii meraní globálnej teploty na Zemi. Je teda otázka, či sa aj rok 2019 zaradí do tejto série.

Práve fakt, že posledných päť rokov bolo zároveň päť najteplejších v histórii meraní, potvrdzuje nielen to, že sa klíma mení a atmosféra sa otepľuje, ale navodzuje obavu, že sa vývoj vymyká doterajším predpokladom a napĺňajú sa čierne scenáre.

„Je to doslova znepokojujúce, pretože praktické dôsledky prežívame v jednotlivých obdobiach daného roka. V júni bolo počasie, ktoré je na začiatok leta v našich podmienkach doslova extrémne. A spomeňme si, ako bolo na konci februára, keď bolo zaznamenaných niekoľko celoslovenských rekordov teploty vzduchu. Zima sa skončila počasím, ktoré zodpovedá pokročilejšej jari. Prvá polovica jari bola tiež nadnormálne teplá a až na konci apríla a v máji sa striedali chladnejšie a teplejšie obdobia a našťastie začalo aj pršať,“ uviedol klimatológ.

Práve miernejšie zimy v porovnaní s minulosťou patria k najzreteľnejším prejavom klimatickej zmeny. Teplé zimy s nedostatkom snehu sú však tiež predpokladom, aby sa už začiatok tzv. teplého alebo vegetačného polroka (apríl – september) odohrával v mimoriadne teplom a často aj suchom počasí, ktoré potom predznamená vývoj v ďalších mesiacoch.

„To už nie je signál, to je zmena klímy v praxi. Signály boli v predchádzajúcich desaťročiach a toto už sú zmeny, ktoré sa prejavujú veľmi výrazne. Našou povinnosťou je, aby sme sa snažili v súčasnosti problém riešiť. Hoci aj my už začíname neskoro. Ale postaviť sa k tomu tak, že sa nič nedeje a nič nemusíme robiť, to je úplne scestný prístup,“ povedal Faško.