Babie letá, ako ich poznáme, sú minulosťou
Aj keď v nasledujúcich októbrových dňoch bude panovať teplejšie počasie, nepôjde o typické babie leto.
„Tlaková výš nebude nad strednou Európou, ale skôr na jej východe či juhovýchode. Bude k nám teda prúdiť od juhu alebo juhozápadu teplý vzduch a môže fúkať vietor, čo k babiemu letu až tak veľmi nepatrí. Cez babie leto by malo byť počasie pokojné a malo by aj ľuďom prinášať vnútorný pokoj,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Babie leto patrí k poveternostným javom, ktoré boli typické pre stredoeurópsku klímu, vplyvom klimatickej zmeny sa však stali oveľa vzácnejšími alebo vymizli. Odborníci majú pre babie leto exaktnú definíciu.
[ad][/ad]„Malo by to byť počasie, ktoré sa vyskytuje prevažne na konci septembra, v októbri a niekedy aj na začiatku novembra. Malo by sa vyznačovať stabilným charakterom a ten by sa mal prejavovať aj tým, že by nemal fúkať vietor. To vyplýva z polohy stredu tlakovej výše, ktorá určuje charakter počasia – a ten by mal byť v priestore strednej Európy. Keď si zoberieme, ako dynamicky sa vyvíja počasie v priebehu celého roka 2019 a hlavne v posledných týždňoch, dosiahnuť, aby sa tlaková výš v týchto podmienkach stabilizovala, nie je také jednoduché,“ vysvetlil Faško.
Znepokojujúce dôsledky
V prvej dekáde októbra prišlo pomerne výrazné ochladenie, ktoré však netrvalo dlho. Vzhľadom na predpokladané teplé počasie v druhej polovici mesiaca je pravdepodobné, že sa október skončí ako mesiac s kladnou teplotnou odchýlkou. Potom bude podľa Faška zaujímavé sledovať počasie v posledných dvoch mesiacoch roka, pretože od toho bude závisieť, ako skončí rok 2019 ako celok – najmä vzhľadom na fakt, že posledných päť rokov (2014 až 2018) bolo zároveň najteplejších päť rokov v histórii meraní globálnej teploty na Zemi. Je teda otázka, či sa aj rok 2019 zaradí do tejto série.
Práve fakt, že posledných päť rokov bolo zároveň päť najteplejších v histórii meraní, potvrdzuje nielen to, že sa klíma mení a atmosféra sa otepľuje, ale navodzuje obavu, že sa vývoj vymyká doterajším predpokladom a napĺňajú sa čierne scenáre.
„Je to doslova znepokojujúce, pretože praktické dôsledky prežívame v jednotlivých obdobiach daného roka. V júni bolo počasie, ktoré je na začiatok leta v našich podmienkach doslova extrémne. A spomeňme si, ako bolo na konci februára, keď bolo zaznamenaných niekoľko celoslovenských rekordov teploty vzduchu. Zima sa skončila počasím, ktoré zodpovedá pokročilejšej jari. Prvá polovica jari bola tiež nadnormálne teplá a až na konci apríla a v máji sa striedali chladnejšie a teplejšie obdobia a našťastie začalo aj pršať,“ uviedol klimatológ.
Práve miernejšie zimy v porovnaní s minulosťou patria k najzreteľnejším prejavom klimatickej zmeny. Teplé zimy s nedostatkom snehu sú však tiež predpokladom, aby sa už začiatok tzv. teplého alebo vegetačného polroka (apríl – september) odohrával v mimoriadne teplom a často aj suchom počasí, ktoré potom predznamená vývoj v ďalších mesiacoch.
„To už nie je signál, to je zmena klímy v praxi. Signály boli v predchádzajúcich desaťročiach a toto už sú zmeny, ktoré sa prejavujú veľmi výrazne. Našou povinnosťou je, aby sme sa snažili v súčasnosti problém riešiť. Hoci aj my už začíname neskoro. Ale postaviť sa k tomu tak, že sa nič nedeje a nič nemusíme robiť, to je úplne scestný prístup,“ povedal Faško.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach dosiahla významný posun v liečbe myómov maternice. Za uplynulých deväť mesiacov tu metódou MYOBLATE úspešne vykonali 110 rádiofrekvenčných ablácií, čo potvrdzuje rastúci význam miniinvazívnych zákrokov v gynekológii.
Severná Kórea v sobotu 14. marca odpálila približne desať neidentifikovaných balistických rakiet smerom k Japonskému moru. Štarty zaznamenali armády v regióne vrátane ozbrojených síl Južnej Kórey a ministerstva obrany Japonska.