Bez inovácií nemáme budúcnosť, pri podpore spoločností potrebujeme nastaviť pravidlá, tvrdí Sulík
Podpora inovácií firiem zo strany štátu je na Slovensku podľa ministra hospodárstva SR Richarda Sulíka nesystémová a komplikovaná. Bez inovácií podľa jeho slov nemáme budúcnosť, no štát by mal byť opatrný pri používaní verejných peňazí na ich podporu. Povedal to v rozhovore pre portál Webnoviny.sk s tým, že je za spomínanú podporu, ale rozumnú a premyslenú, a najmä z eurofondov. Skôr sa však prikláňa k legislatívnym zmenám. Tvrdí, že je lepšie mať menej pravidiel, ale inteligentných, ktoré budú ovplyvňovať inovátorov a viesť aj k výsledkom.
Sulík vníma štátnu podporu inovácií za posledné roky ako chaotickú a častokrát ad hoc. Poukázal pritom na energetiku, v rámci ktorej dostali firmy rôzne zľavy vrátane zliav z taríf na prevádzkovanie systému (TPS). Podpora však podľa neho nebola jednotná pre všetky z nich. Komplikovanosť vidí aj pri čerpaní eurofondov. „Ten istý štát, ktorý má záujem na podpore inovácií, vymyslel komplikované pravidlá, zviazal ruky úradníkom a sťažil im všetko tak, že nie sme v stave eurofondy vyčerpať,“ zhodnotil.
Politici musia podľa Sulíka extrémne zodpovedne narábať s verejnými peniazmi a to aj v oblasti inovácií. „Zažil som už dosť inovatívnych projektov, pri ktorých boli tvorcovia majstri sveta vo vyrábaní powerpointových prezentácií, v presviedčaní a v získavaní miliónov a miliónov eur z verejných zdrojov a výsledky neboli nikde,“ povedal. Na druhej strane Slovensko podľa neho vie byť v podpore inovácií lepšie ako okolité štáty či dokonca pritiahnuť inovačné projekty na Slovensko.
Za vzor v tomto smere považuje Estónsko, ktoré podľa jeho slov zaznamenalo za posledných 28 rokov veľký progres. „V roku 1993 sme mali výrazne vyššie HDP na obyvateľa ako Estónsko. Za tých 28 rokov sme síce rástli, ale oni rástli rýchlejšie. A to je znak toho, že daná krajina je silnejšia v inováciách, pretože keď prestanete inovovať, tak idete dole,“ uviedol šéf rezortu hospodárstva. Nevylučuje však šancu Slovenska dotiahnuť sa na túto krajinu. „Je to o tom, aké nastavíme pravidlá a ako dobre uvoľníme, vytvoríme priestor pre inovačnú silu firiem, ľudí, živnostníkov, výmyselníkov, vynálezcov. Ak spravíme dobré pravidlá, tak potom bude ľudská tvorivosť obrovská. Len im nemôžeme zväzovať ruky a veľakrát to robíme,“ skonštatoval.
Inovačnú schopnosť slovenských podnikov však zabrzdila aktuálna recesia ako dôsledok pandémie. Podľa Sulíka ide o prirodzenú reakciu. „Keď je recesia a nedarí sa biznisu, čo robia firmy ako prvé? Zoškrtajú reklamu, hneď potom začnú šetriť na vývoji produktov, na inovácii a administratíve a samozrejme, tlačiť nákupné ceny,“ dodal minister, podľa ktorého sa v rámci oživenia vráti aj inovačná sila slovenských podnikov.
Zdroj: (SITA, it;fa)
Odporúčané články
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
Pri požiari rodinného domu v obci Kalša zasahovali profesionálni aj dobrovoľní hasiči niekoľko hodín. Na mieste udalosti pracovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru zo staníc v Bidovciach a Košice – Teplárenská, ktorým asistovali aj dobrovoľné jednotky z okolitých obcí.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.