Biľak má v Košiciach bilbord

V Košiciach, kde v deň invázie cudzích vojsk v roku 1968 zastrelili sedem ľudí, má dnes oslavný bilbord komunistický funkcionár, ktorý bol za okupáciu spoluzodpovedný.

Drevotiesková stavebná doska s nalepeným väčším plagátom s podobizňou Vasila Biľaka je umiestnená na Bardejovskej ulici. Je na nej výrok pohlavára „Pravda zostane pravdou“, nápis „Ďakujeme“ a konštatovanie, že „československý politik sa zaslúžil o rozvoj východného Slovenska“. Bilbord visí na zadnej strane garáže, ktorej vlastníkom je 58–ročný Peter Seman, predseda mestskej organizácie Komunistickej strany Slovenska v Košiciach.

V parlamentných voľbách v roku 2010 a 2012 kandidoval za túto stranu. Seman povedal, že ide o aktivitu členov a sympatizantov KSS a ich poďakovanie Biľakovi „za to dobré a pozitívne, čo pre občanov východného Slovenska urobil“.

Seman: Pomohol východu

Komunistický funkcionár tvrdí, že Biľak sa angažoval na obnove vojnou zničených oblastí tohto regiónu, presadzoval jeho industrializáciu, materiálne zabezpečenie a zamestnanosť občanov, ich ekonomický, sociálny a kultúrny rast.

Podľa Semana bilbordom chceli ukázať občanom Slovenska, že história nie je čierno-biela, že Biľaka z nej nemožno „vygumovať“, ani „zaradiť výlučne do negatívnej pozície“. Biľak v roku 1968 ako člen predsedníctva ÚV KSČ spolupodpísal takzvaný pozývací list Sovietskemu zväzu, ktorý poslúžil ako zámienka na augustový vpád vojsk Varšavskej zmluvy.

Ruská strana aj politici, ktorí v Československu zostali pri moci počas normalizácie, ním ospravedlňovali inváziu ako „bratskú pomoc v boji proti kontrarevolúcií“. Pravosť ruského textu aj podpis Biľaka potvrdil v roku 1992 pražský kriminalistický ústav.

Prezumpcia neviny

Seman okupáciu neobhajuje, ale hovorí o prezumpcii neviny a odvoláva sa na to, že Biľak nebol právoplatne odsúdený. Naráža na to, že trestné stíhanie komunistického politika pre trestný čin proti mieru, ktoré viedli od roku 1992 federálne vyšetrovacie orgány, bolo po odovzdaní časti prípadu na Slovensko v roku 2011 prerušené špeciálnou prokuratúrou.

Zdôvodnila to tým, že nie je možné zabezpečiť svedkov, lebo už nežijú. „Od roku 1989 bol tento muž k dispozícii súdnym orgánom. Počas tejto doby mu vina nebola dokázaná, preto je v zmysle práva i v zmysle nášho vnímania nevinný,“ povedal. Seman nepripúšťa, že by bilbordom mohol byť spáchaný trestný čin propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd, prípadne trestný čin schvaľovania zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii.

Odmieta tiež, že jeho aktivita odporuje zákonu o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku. „Ak má niekto pochybnosti, môže na nás podať trestné oznámenie,“ vraví.

Neodsúdení nacisti

Peter Seman priznáva, že osadenie bilbordu je aj reakciou na čin košických výtvarníkov Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorí pomaľovali červenou farbou bustu Biľaka v jeho rodnej obci Krajná Bystrá. Teraz za to na súde vo Svidníku čelia obžalobe z poškodzovania cudzej veci.

„Tvrdiť, že Vasil Biľak nebol právoplatne odsúdený, je rovnako absurdné, ako by tým niekto ospravedlňoval postavenie pamätníkov nacistickým pohlavárom Heinrichovi Himmlerovi a Reinhardovi Heydrichovi,“ bránil obvinených ich obhajca Daniel Lipšic.

Polícia sa vlani zaoberala bilbordom na Sídlisku KVP s podobizňou V. I. Lenina, vodcu boľševickej revolúcie, ktorá si vyžiadala milióny ľudských životov. S prokuratúrou sa zhodla na tom, že nejde o trestný čin a skutok spadá pod slobodu prejavu.

Historik: Kolaboroval s Rusmi, riadil čistky, odstraňoval demokraciu

Vasiľ Biľak má jednoznačný osobný podiel na udalostiach súvisiacich s okupáciou v auguste 1968 a na následnom nástupe normalizačného režimu, konštatuje pre denník košice:dnes historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek. Opisuje, že Biľak sa postupne zaradil medzi takzvané zdravé sily v KSČ, teda protireformných komunistov, ktorí úzko spolupracovali a kolaborovali so Sovietskym zväzom s cieľom zastaviť demokratizačný proces „socializmu s ľudskou tvárou“.

Tajné stretnutia

„Tajne sa stretával so zástupcami Sovietskeho zväzu, upozorňoval ich na ohrozenie socializmu v Československu, denuncoval reformných kolegov. Po invázii donášal sovietskej strane a na československých politikov pôsobil tak, aby podpísali moskovské protokoly, teda de facto kapitulantskú dohodu,“ hovorí Jašek.

List odovzdal Brežnevovi

Podľa neho sa jeho zodpovednosť konkrétne prejavila nielen tým, že list s ďalšími straníkmi skoncipoval a podpísal, ale na stretnutí v Bratislave ho aj osobne odovzdal predstaviteľovi Sovietskeho zväzu. Z pozície tajomníka pre ideológiu riadil v rokoch 1969 – 1970 personálne čistky v KSČ, ktoré priniesli masovú diskrimináciu a represie straníkov aj nestraníkov. „Vylúčených zo strany bolo asi 400-tisíc ľudí. Pre väčšinu to znamenalo aj vyhodenie z práce a následne šikanovanie Štátnou bezpečnosťou,“ dodáva.

Foto: Veronika Janušková, tasr