Brutálny zásah proti demonštrujúcim študentom pred 33 rokmi viedol k pádu totality
Brutálny zásah bezpečnostných zložiek ministerstva vnútra proti študentskej manifestácii na pražskej Národnej triede pred 33 rokmi pobúril verejnosť. Do ulíc v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce ľudí. Táto spontánna reakcia verejnosti, ktorá sa zvykne nazývať aj Nežnou revolúciou, urýchlila pád komunistického režimu vo vtedajšom Československu.
Na pražskom Albertove sa v piatok 17. novembra 1989 zišlo asi 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Po skončení zhromaždenia sa veľká časť študentov spoločne vydala ulicami mesta smerom k Václavskému námestiu a dožadovali sa demokratických zmien. Na Národnej triede im cestu z oboch strán zatarasil kordón príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli už od rána v pohotovosti. Demonštrantov vyzvali na rozchod a jednotky špeciálneho určenia začali demonštrantov surovo biť obuškami a zatýkať. Uzavretý priestor sa dal opustiť len cez takzvané „uličky“, v ktorých sa brutálnej bitke taktiež nedalo vyhnúť.
O násilnom policajnom zásahu proti študentom sa cez víkend verejnosť postupne dozvedala od prítomných očitých svedkov, ale aj zo zahraničného vysielania. V mníchovskom rádiu Slobodná Európa odznela aj falošná informácia o smrti jedného študenta. Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval.
Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách – uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku. Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť. Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky. Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.
V Bratislave sa v nedeľu 19. novembra 1989 stretli umelci a disidenti v budove Umeleckej besedy, kde založili hnutie Verejnosť proti násiliu. V Prahe medzitým vzniklo Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré neskôr spolu so študentmi organizovali po celej krajine mohutné demonštrácie, sa postavili na čelo týchto protestov.
Študenti bratislavských vysokých škôl sa do štrajku zapojili v pondelok ráno 20. novembra. V Bratislave sa vytvorili dve študentské centrá. Jedno na Univerzite Komenského, druhé v budove Divadelnej fakulty VŠMU na vtedajšej Jiráskovej (dnes Ventúrskej) ulici. V nasledujúcich hodinách sa k štrajku pripájali vysoké školy a divadlá v ďalších slovenských mestách. V celom Československu sa začali v uliciach a na námestiach pravidelne zhromažďovať obyvatelia. Vyjadrovali solidaritu so štrajkujúcimi študentmi a hercami, požadovali spoločenské a politické zmeny. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch prichádzali státisíce. Totalitná moc zatiaľ zvažovala nasadenie armády a ozbrojených jednotiek Ľudových milícií proti protestujúcim.
Situácia sa zmenila 23. novembra po mítingu s robotníkmi v pražskom strojárenskom podniku ČKD, na ktorom robotníci vypískali komunistického funkcionára Miroslava Štěpána a pripojili sa k demonštrujúcim na Václavskom námestí v Prahe. Československé komunistické vedenie pochopilo, že stratilo podporu „robotníckej triedy“, na ktorú sa dovtedy odvolávali.
Novembrové udalosti v roku 1989, nazývané aj Nežná revolúcia, viedli k pádu totality v krajine. Vtedajší československý federálny parlament 29. novembra 1989 zrušil ústavný článok, ktorý komunistickému režimu túto moc zabezpečoval, a umožnil tak vznik nových politických strán a politickej plurality.
Zdroj: (SITA, ta, mt, mbe)
Odporúčané články
Príchod nového roka sa v uliciach Košíc už tradične spája s oslavami, no v posledných rokoch sa pohľad obyvateľov na zábavnú pyrotechniku mení. Anketa v uliciach mesta ukázala, že hlučné oslavy ustupujú do úzadia a do popredia sa dostáva ohľaduplnosť. Väčšina oslovených sa v otázke vlastných osláv zhodla na tom, že namiesto klasických ohňostrojov uprednostňujú prskavky, alebo pyrotechniku nepoužívajú vôbec.
Aj v novom roku putujú Slovenskom státisíce zásielok – či už ide o výmenu a vrátenie nevhodných darčekov z e-shopov alebo o výpredajový tovar. Len v prvej polovici januára Slovenská pošta doručila viac ako 600-tisíc balíkov a niektoré dni sa počtami vyrovnali najsilnejším decembrovým termínom.
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.
