Budú mať školáci tretiu hodinu telesnej výchovy? Gröhling túto požiadavku ignoruje

Poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina a Za ľudí vyzvali ministra školstva Branislava Gröhlinga, aby sa čo najskôr zaviedla tretia hodina telesnej výchovy týždenne na základné a stredné školy. Členovia parlamentného výboru pre vzdelávanie a šport 19. mája uznesením žiadali ministra školstva, aby prijal opatrenia na zaradenie tretej hodiny telesnej výchovy. Minister mal následne do 30 dní informovať o krokoch v tejto veci. Gröhling sa však stále nevyjadril. Informoval o tom hovorca hnutia OĽaNO Matúš Bystriansky v tlačovej správe.
„Už je to presne jeden rok, čo prebieha intenzívna diskusia ohľadom telesnej výchovy. Výsledky odborníkov, ktorí sa na júnovej konferencii z minulého roka zhodli na tom, aby bola čo najskôr prinavrátená tretia hodina telesnej výchovy a aby do troch rokov mali deti na školách ďalšie dve hodiny pohybových aktivít do týždňa, ostali do dnešného dňa zo strany ministerstva odignorované,“ uviedol splnomocnenec vlády SR pre mládež a šport Karol Kučera (OĽANO) s tým, že k uzneseniu školského výboru na zavedenie tretej hodiny telesnej výchovy boli priložené aj podporné stanoviská z ministerstva zdravotníctva, obrany a vnútra. „Vzhľadom na stúpajúci výskyt obezity a cukrovky, ako aj sedavého spôsobu života, ale aj z pohľadu dvoch rokov pandémie, považujeme zavedenie tretej hodiny telesnej výchovy ako nevyhnutný krok pre zdravie našich detí,“ dodal Kučera.
Navyše v posledných týždňoch nebolo možné prediskutovať uznesenie na navrátenie tretej hodiny telesnej výchovy na koaličných radách, keďže strana Sloboda a Solidarita sa ich nezúčastňuje. „Budem preto žiadať pána vedúceho úradu vlády, aby zaradil tento bod do programu na rokovanie najbližšej vlády,“ uzavrel Kučera.
Zdroj: (SITA, ta;bfe)
Odporúčané články

Rodina pátra po 34-ročnom Matúšovi M. z mestskej časti Košice – Ťahanovce, ktorý bol naposledy videný v stredu 23. apríla 2025 o 5.30 h v mieste bydliska. Odvtedy o sebe nedal vedieť.

Dvojúrovňová samospráva v Košiciach má svoje pozitíva, no vyvstávajú z nej aj určité problémy. Pre agentúru SITA to skonštatoval Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach. Ako Andrejčák ďalej uviedol, od roku 1990, keď bola dvojúrovňová samospráva v metropole východu zavedená, sa ukázali určité jej pozitíva, napríklad v podobe decentralizácie či subsiadiarity, ktoré sú pre dvojúrovňovú samosprávu typické.

Posledná úprava zákona o meste Košice posilnila kompetencie mestského zastupiteľstva, ktoré zmenou Štatútu môže upraviť počet mestských častí (novú právnu úpravu presadili poslanci hnutia OĽaNO – dnes hnutie Slovensko – v prvých mesiacoch roka 2023 – pozn. SITA). Pre agentúru SITA to uviedol Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach.