Bulharsko zaradilo Slovensko medzi krajiny s prísnejším režimom pre vstup
Bulharsko zaradilo Slovenskú republiku do takzvanej tmavočervenej zóny, na ktorú sa viažu prísnejšie podmienky vstupu do krajiny. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) o tom informuje na svojej webovej stránke.
Cestujúci zo Slovenska musia s platnosťou od štvrtka 17. februára pri vstupe na územie Bulharska predložiť buď doklad o plnohodnotnom zaočkovaní, potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19, a zároveň musia predložiť negatívny výsledok PCR testu, ktorý nesmie byť starší ako 72 hodín pred vstupom do Bulharska. „Osoby, ktoré sa preukážu platným digitálnym COVID certifikátom EÚ o očkovaní treťou posilňujúcou dávkou, nemusia pri vstupe do Bulharska predkladať negatívny výsledok PCR testu,“ pripomína rezort diplomacie.
MZVEZ SR pripomína, že digitálny COVID certifikát Európskej únie (EÚ) o očkovaní je platný od 15 do 270 dní od dátumu podania poslednej očkovacej dávky a digitálny COVID certifikát EÚ o prekonaní COVID-19 je platný od 11 do 180 dní od dátumu pozitívneho výsledku na COVID-19. „Doklady použité pri vstupe odporúčame mať vyhotovené v anglickom jazyku, uložené napríklad v mobilnom telefóne, tablete a pre istotu aj vytlačené,“ uzatvára slovenský rezort diplomacie.
Zdroj: (SITA, ta;jme)
Odporúčané články
Deviata celoslovenská pacientska konferencia Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) v Bratislave (14.-15. novembra 2025) spojila pacientov so zástupcami ministerstva, parlamentného výboru pre zdravotníctvo, zdravotných poisťovní, poskytovateľov a akademickej obce. Vyvrcholením podujatia bolo tradičné slávnostné udeľovanie ocenení Môj lekár, Moja sestra.
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
