Búracie práce na spadnutom moste pri Kysaku by mali trvať do piatka
Búracie práce a odstraňovanie sutín zo spadnutého mosta medzi Kysakom a Veľkou Lodinou by mali trvať do piatka 18. decembra. Informoval o tom v utorok predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
„Následne požiadame Okresný úrad Košice-okolie, ako bolo dohodnuté, aby v súčinnosti s hasičmi a armádou postavili dočasné premostenie cez tento most. Ja verím, že to bude čo najskôr,“ uviedol pre novinárov Trnka.
Dodal, že keď bude známy presný čas ukončenia búracích prác a odstraňovania sutín, bude komunikovať s prednostkou okresného úradu Zuzanou Vozár Kakaščíkovou a možno aj s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO) o ďalšom postupe.
[ad][/ad]Výstavba nosnej konštrukcie
Dočasné mostné provizórium umožní opätovný prejazd daným úsekom. Celková rekonštrukcia mosta, ktorého časť sa 31. októbra zrútila do rieky Hornád, by mala stáť 1 752 000 eur.
Samotná výstavba novej nosnej konštrukcie sa začne v budúcom roku. Podľa zmluvy by mali byť práce ukončené do 300 pracovných dní od prevzatia staveniska.
(TASR)
Odporúčané články
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
