Bývalý dekan L. Siegfried končí v etickej komisii lekárskej fakulty
Viac ako tri mesiace od prvého obvinenia v kauze kupovania skúšok zahraničnými študentami
Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) urobí jej vedenie prvé personálne rozhodnutie.
Dekan Daniel Pella po schválení akademickým senátom vymenuje nových členov etickej komisie fakulty. Medzi nimi už nebude Leonard Siegfried, ktorý bol podľa policajných odposluchov z leta 2015 zapletený do ovplyvňovania skúšok cudzincov, ktorí v Košiciach študujú medicínu v anglickom jazyku, a jedného prijímacieho
konania. Prepisy telefonátov a SMS zverejnil denník košice:dnes v polovici februára.
„To je prvý krok, ktorý som mohol urobiť, a aj som urobil. Žiadne iné opatrenia voči osobám z lekárskej fakulty, ktoré sa spomínali v médiách, nebolo možné urobiť, lebo sa musíme riadiť zákonmi a prezumpciou neviny. Poskytujem súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a pevne verím, že to bude vyšetrené tak, ako má byť,“ povedal Pella.
Ostáva prednostom
Siegfried ostáva členom vedeckej rady lekárskej fakulty aj prednostom jej Ústavu lekárskej a klinickej mikrobiológie. Pella to vysvetľuje tým, že o odbornosti tohto profesora nie sú žiadne pochybnosti. „Nespájajme vedu a tieto podozrenia,“ vraví.
Zmeny v etickej komisii dekan oznámil po minulotýždňovom zasadnutí akademického senátu lekárskej fakulty, ktorý ako reakciu na kauzu schválil niekoľko opatrení. Navrhlo ich vedenie fakulty, teda dekan, prodekani a tajomník. Ich označeniu za „protikorupčné“ sa vyhýbajú, tvrdia, že ide o kroky, ktoré majú zabrániť poškodzovaniu dobrého mena
fakulty, zvýšiť kontrolu pedagogického procesu a transparentnosť pri skúškach. „Nejde o potvrdenie korupcie, ale o vylepšenie systému,“ hovorí Pella.
Model z Karlovej univerzity
Hlavnou zmenou je, že od budúceho akademického roka bude pri každej skúške povinný písomný odpoved. Používať sa na to majú novozakúpené testovacie systémy, aké majú západoeurópske univerzity aj Lekárska fakulta Univerzity Karlovej v Prahe.
Dekan Lekárskej fakulty UPJŠ D. Pella vysvetľuje “pozitívnu korupciu”:
„Do popredia vstúpi testové skúšanie. Žiadna skúška nebude môcť byť len ústna. Myslím, že na slovenské pomery sme prijali nadštandardné opatrenia zabezpečenia skúšobného procesu,“ vysvetľuje predseda senátu Peter Jarčuška. Systém prijímacích konaní bude nový v tom, že pri písaní testov uchádzačmi o štúdium a ich vyhodnocovaní budú prítomné najmenej tri osoby. To platí aj pre prijímačky cudzincov, ktoré doteraz prebiehali v zahraničí a za fakultu na ne cestoval len dekan.
Predseda akademického senátu P. Jarčuška považuje lekársku fakultu stále za dobrú značku:
Nesmú doučovať
Okamžitú platnosť má zákaz pre pedagógov doučovať študentov počas skúškového obdobia. Skúšajúci tiež nesmie skúšať svojho priameho príbuzného. Fakulta zároveň vypovedala zmluvu o spolupráci pri získavaní zahraničných študentov, ktorú mala od roku 2012 uzavretú s firmou Antonia Nuzza. Talian dlhodobo žijúci v Košiciach, ktorý tu tiež študoval medicínu, ale nedokončil ju, je v rozsiahlych odposluchoch polície prvým článkom v systéme kupovania skúšok. S cudzincami sa dohaduje na presných sumách za konkrétne predmety.
Podľa telefonátov mal nadštandardný vzťah so Siegfiriedom a telefonoval aj ďalším pedagógom. V decembri Národná kriminálna agentúra obvinila Taliana, že si v júni 2015 vypýtal od piatich cudzincov úplatky od dvoch do štyroch tisíc eur s tým, že im vybaví skúšku na fakulte.

Vyšetrujú len jeden skutok
Špeciálna prokuratúra tieto obvinenia z korupcie zrušila so zdôvodnením, že dôkazy sú slabé. Políciu nechala ďalej vyšetrovať už len jeden prípad, v ktorom mal Nuzzo od matky študentky zobrať pre Siegfrieda sumu do desaťtisíc
eur za to, že bude prijatá na medicínu. Obaja sú v tejto veci stále stíhaní.
Siegfried, ktorý bol dekanom košickej lekárskej fakulty v rokoch 2007 až 2014, o protikorupčných opatreniach paradoxne tiež hlasoval, lebo je členom akademického senátu. Po jeho zasadnutí nechcel reagovať na otázky denníka košice:dnes.
Bývalý dekan L. Siegfried sa k podozreniam z korupcie už nevyjadruje:
Pochybných zmlúv má medicína viac, vypovedali len jednu
Aktuálne už vypovedanú zmluvu s firmou A. Nuzza podpísal ešte ako dekan L. Siegfried. Rovnako tak kontrakt s bratislavskou spoločnosťou Dievrensis. Jej konateľkou je Lívia Jacková.
Nuzzo sa s touto mladou Bratislavčankou pozná. Podľa odposluchov polície si v lete 2015 často telefonovali. Jacková s ním riešila, pre ktorých študentov a za koľko treba vybaviť skúšku.
Koľko sme účtovali?
V jednom telefonáte sa ho pýta na sumu za predmet patofyziológia, lebo „si nepamätá, koľko účtovali“. Inokedy jej Nuzzo vysvetľuje, že na patofyziológiu sa študentovi stačí naučiť iba tri otázky, na anatómiu štyri. Aj matka študentky, od ktorej mal Nuzzo podľa obvinenia zobrať peniaze pre Sieegfrieda a ten mal potom vybaviť u ďalšieho človeka na fakulte jej prijatie na štúdium, najprv kontaktovala firmu Dievrensis. Jacková jej potom dala číslo na Nuzza.
Aktuálnejší hlavný
Vec ale ďalej vybavovali spoločne. Riešili problém, že „hlavný, nie bývalý, ten aktuálnejší nesúhlasil s cenou“. Z ďalšieho rozhovoru vyplývalo, že „už dala osem a doniesť má už len ďalších štyri“. „Meno Lívia Jacková mi nehovorí nič,“ tvrdil po zasadnutí minulotýždňového senátu dekan Daniel Pella. Prisľúbil, že zistí, či fakulta má od tejto firmy nejakých zahraničných študentov, a potom rozhodne, ako bude postupovať. „Hovoríte mi veci, ktoré mi nie sú známe, nebudem sa vyjadrovať,“ povedala Jacková. Po otázke, že ju vypočúvala polícia, zložila telefón.
Lekárska fakulta v číslach
900 – medicínu v Košiciach študuje v tomto roku rekordný počet zahraničných študentov
40 – toľko firiem „dohadzuje“ medikov lekárskej fakulte
10 500 – ročný poplatok cudzinca za štúdium v eurách
25 – percent z ročného poplatku prváka dostáva firma
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament 25. októbra 2001 schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.