Čaputová v europarlamente poukázala na nástrahy sociálnych sietí, žiada väčšiu kontrolu
Na väčší dohľad v oblasti online priestoru sociálnych sietí apelovala dnes prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojom prejave v Európskom parlamente. V súvislosti s útokom radikalizovaného tínedžera v Bratislave poukázala na nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša nekontrolované šírenie neznášanlivosti, klamstiev a dezinformácií na internete.
„Táto vražda sa síce stala na Slovensku, ale riziko takýchto činov sa týka nás všetkých. V rôznych častiach Európy sledujeme stupňovanie agresivity voči menšinám, rast pravicového extrémizmu. Zhoršovanie sociálno-ekonomickej situácie sebavedomiu radikálov iba pridáva,“ poukázala prezidentka.
Podľa nej dnes k sociálnym sieťam pristupujeme podobne naivne, ako k iným technologickým novinkám, teda bez uplatňovania predbežnej opatrnosti. Benefity využívame bez znalosti a ostražitosti k ich možným a zjavným negatívnym dôsledkom. „Sociálne siete využívame bez toho, aby sme si ako spoločnosť naplno uvedomovali, ako nám ich algoritmy môžu škodiť, ako prehlbujú polarizáciu a posilňujú názorové bubliny,“ povedala Čaputová. Sloboda slova podľa nej nemôže byť zásterkou pre šírenie neznášanlivosti, klamstiev a dezinformácií, pričom nikde tento problém nie je vypuklejší ako práve na sociálnych sieťach.
Prezidentka vyzdvihla, že Európsky parlament prijal nariadenie o digitálnych službách a víta aj Európsky akčný plán pre demokraciu. To, čo je nelegálne v offline priestore, musí byť nezákonné aj online, zdôraznila. Viac však treba podľa Čaputovej urobiť aj na globálnej úrovni. „Biznis model sociálnych platforiem stojí na využívaní tých najnižších ľudských emócií a pudov. Sociálne platformy nie sú len prevádzkovateľmi povestných informačných potrubí – ich zisk je totiž priamo úmerný tomu, koľko nenávisti, agresie, klamstiev a dezinformácií cez tieto potrubia pretečie,“ podčiarkla prezidentka s tým, že preto musia niesť primeranú zodpovednosť za obsah, ktorý je na nich publikovaný.
Čaputová ďalej vo svojom prejave uviedla, že dnes čelíme aj kríze demokratických pravidiel a ich dodržiavania. „Každá jedna krajina, ktorá do Európskej únie vstúpila, a každá jedna krajina, ktorá sa o to usiluje, musí byť a zostať liberálnou demokraciou. Byť členom tohto klubu nie je nárok. Je to privilégium,“ zdôraznila..
Prezidentka pripomenula aj pandémiu, hovorila o vojne na Ukrajine a o energetickej kríze. Európska únia podľa nej zareagovala správne na pandemickú krízu, keď preteky o to, kto obstará viac rúšok, jednotlivé krajiny rýchlo nahradili spoločným prístupom a solidaritou. Podobne rozhodne únia podľa nej zareagovala aj na vojnu, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine. „Ako Európska únie sme na Rusko uvalili najrozsiahlejšie sankcie, akým kedy akákoľvek rozvinutá ekonomika čelila. Ukrajine poskytujeme politickú, finančnú, humanitárnu a väčšina krajín, vrátane Slovenska, aj vojenskú pomoc, ktorú tak veľmi potrebuje a v ktorej treba pokračovať,“ skonštatovala Čaputová. Hlavným cieľom je podľa nej dosiahnuť mier, ktorý však musí byť spravodlivý, inak to bude iba dočasné prímerie. „Len slovenské hranice s Ukrajinou prekročilo viac ako 800-tisíc ľudí, mnohí z nich u nás ostali a ja som veľmi hrdá na solidaritu a pomoc, ktorú im poskytli naši občania,“ doplnila prezidentka. Z oboch kríz si Európania podľa jej slov okrem strachu a obáv odniesli aj veľmi silný zážitok celoeurópskej empatie a jednoty.
Európska únia podľa Čaputovej potrebuje správne riešiť príčiny aj dopady energetickej krízy. „Už nikdy nemôžeme ako Únia ostať tak závislí na jednom dodávateľovi. A už nikdy nemôže byť náš hospodársky model a prosperita tak závislé na fosílnych palivách,“ zdôraznila vo svojom prejave. Ako ďalej dodala, Slovensko, ktoré donedávna získavalo 85 percent plynu práve z Ruska, dnes vďaka diverzifikácii znížilo svoju závislosť na 33 percent. Záväzok stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 už nemôžeme odkladať, či spochybňovať. Podľa hlavy štátu treba inovovať náš model rozvoja tak, aby sme viac využívali obnoviteľné zdroje energie a menej ničili planétu.
Zdroj: (SITA, kh, ma)
Odporúčané články
Najvyšší kontrolný úrad v týchto dňoch ukončuje kontroly nakladania s dlhodobým finančným majetkom v 14 mestách a obciach východného Slovenska, ktoré sú akcionármi Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Podľa všetkých indícií však majú vyše dva roky už vopred známy výsledok.
Košická Hlavná ulica je opäť o čosi krajšia. Začiatkom tohto týždňa po vyše šiestich rokoch zmizlo oplotenie okolo ikonickej Urbanovej veže. Oplotenie bolo súčasťou každej fotografie tejto 45 metrov vysokej národnej kultúrnej pamiatky od 1. septembra 2019, keď sa v dvoch etapách začala s jej komplexným reštaurovaním a obnovou exteriéru.
Vďaka „Primátorskému punču“ sa podarilo na sklonku roka vyzbierať pre 4 charitatívne organizácie rekordných takmer 46 tisíc eur, čo je takmer o 12 tisíc eur viac ako v uplynulom roku. Počas viac ako 3 týždňov sa pri stánku s punčom na Vianočných trhoch na Hlavnej ulici zastavili tisíce Košičanov a návštevníkov mesta, aby podporili dobrú vec.