Čo najskôr by sa mali vytvoriť pracovné podmienky pre ukrajinských utečencov, tvrdia analytici
Slovensko by malo čo najskôr vytvoriť atraktívne pracovné podmienky pre utečencov z Ukrajiny. V spoločnom vyjadrení to uviedli členovia Klubu ekonomických analytikov a Slovenskej ekonomickej spoločnosti, ako aj ďalší nezávislí ekonómovia. Aktívni migranti budú podľa ekonómov prínosom aj pre našu ekonomiku a verejné financie, no migranti dlhodobo uviaznutí v utečeneckých táboroch by boli príťažou.
Utečenci podľa ekonómov neohrozujú pracovné miesta domácich zamestnancov. Na tom je široká odborná zhoda. Počet pracovných miest v ekonomike totiž nie je fixný. Sme malá a otvorená ekonomika, kde trh práce je dynamický a pružný. Medzi rokmi 2013 a 2019 napríklad stúpol počet pracujúcich o viac ako 250-tisíc, z toho desiatky tisíc obsadili cudzinci a nevytlačili pritom domácich zamestnancov. „Práve naopak, neobsadené voľné pracovné miesta lámu stále nové rekordy. Príkladmi veľmi úspešnej integrácie utečencov sú Poľsko v posledných rokoch alebo Rakúsko po vojnách v bývalej Juhoslávii,“ konštatujú ekonómovia.
Práve imigranti, viac ako domáci pracovníci, obsadzujú voľné pracovné miesta v tých povolaniach, sektoroch a regiónoch, kde je nedostatok pracovnej sily. Tým vypĺňajú úzke miesta v ekonomike a zlepšujú predpoklady na investície, zvyšovanie zamestnanosti a rast ekonomiky. Cudzinci sú na trhu práce podľa ekonómov vždy v nevýhode oproti domácim, keďže nepoznajú náš jazyk, predpisy či zvyky.
Aj preto platí, že cudzinci v ekonomike netlačia mzdy nadol. Zamestnanci zo zahraničia často obsadzujú pracovné miesta, ktoré z rôznych dôvodov domáci nechcú alebo nevedia obsadiť, a tým dopĺňajú domácich pracovníkov. Už dnes sa nemocnice v niektorých regiónoch spoliehajú na ukrajinských lekárov či sestry, čo umožňuje zamestnať aj laborantov, technikov, či administrátorov. Každý nový pracujúci je zároveň aj nový zákazník a spotrebiteľ. Vysokokvalifikovaní utečenci môžu podľa ekonómov dokonca zvýšiť celkovú produktivitu a tým aj mzdy Slovákov.
Udržanie cudzincov v krajine prináša pre verejné financie príjmy z daní. Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky, čo spôsobuje problémy s udržateľnosťou verejných financií. Klesá nám podľa ekonómov počet ľudí v pracovnom veku a stúpa počet dôchodcov. Dane z príjmov pracujúcich Ukrajincov vygenerujú peniaze na lepšie verejné služby, či prvý dôchodkový pilier, a to bez potreby zvyšovania daní, či nákladov na vzdelávanie.
Bez aktívneho prístupu štátu pri umiestňovaní utečencov na trhu práce bude náš účet za utečencov podľa ekonómov vyšší. „Preto musíme urýchlene zabezpečiť legislatívne predpoklady a účinné nástroje na ich plnohodnotné zamestnanie a začlenenie sa do systémov zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a vzdelávania. Ak im nevytvoríme na Slovensku dôstojné pracovné podmienky, tak najvzdelanejší utečenci, ktorí si miesto pobytu môžu vďaka vysokej kvalifikácii vyberať, zo Slovenska odídu. U nás potom ostanú skôr ťažšie zamestnateľní ľudia, ktorým budeme poskytovať najmä humanitárnu pomoc,“ uzavreli ekonómovia.
Zdroj: (SITA, qq;br)
Odporúčané články
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Medzi Bratislavou a Košicami spustili nové letecké spojenie. Prvý let smeroval z hlavného mesta do metropoly východu, následne lietadlo s cestujúcimi z Košíc smerovalo do Bratislavy. Odštartovala tak vnútroštátna linka, ktorá prepojí dve najväčšie mestá na Slovensku. Linka bude lietať deväťkrát týždenne, cestujúcich odvezie moderný Airbus A321. Jeho kapacita je 239 sedadiel. Obsadenosť prvého letu z Košíc dosiahla 97 percent, letieť sa ním chystalo 233 cestujúcich.
Mesto Košice pokračuje v projekte obnovy národnej kultúrnej pamiatky – súboru kalvárskych kaplniek v Košiciach aj s blízkym areálom. V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili všetky prípravné práce týkajúce sa získania a realizácie viacerých odborných posudkov, sondáží a archeologického, reštaurátorskeho aj architektonicko-historického výskumu, ktoré boli podmienkou Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) pre štartom ich komplexnej obnovy.


