Ďalšia rana do rozpočtu mesta, Košice znova prehrali súd o pozemky pod U. S. Steelom

Už 23 rokov obec Sokoľany bojuje o to, aby sa do jej katastra vrátila časť pozemkov, na ktorých stojí oceliarenský podnik U. S. Steel Košice. S nimi by totiž prišli aj státisíce eur z daní z nehnuteľností, ktoré doteraz podnik platil mestu.

Začiatkom novembra Sokoľanom Najvyšší súd SR už tretíkrát spomínané pozemky s rozlohou približne 700 hektárov odklepol. Zatiaľ ich však po sérii súdnych rozhodnutí, odvolaní a sťažností stále nemá zapísané v katastri. V obci síce veria, že tentoraz už bude rozhodnutie konečné, definitívne sa však budú radovať až po zápise v katastri. Už dvakrát sa totiž stalo, že rozhodnutie NS SR zvrátil Ústavný súd.

„Zatiaľ sme ešte ani nedostali rozhodnutie Najvyššieho súdu, máme len mediálne známe informácie od jeho hovorkyne, takže je predčasné sa k veci definitívne vyjadrovať. Samozrejme sme všetci, občania aj poslanci obecného zastupiteľstva, presvedčení o tom, že pozemky našich predkov, ktoré v minulosti obrábali a na ktorých dnes stojí U. S. Steel, patria do katastrálneho územia Sokolian. Je len ťažko pochopiteľné, že 13 kilometrov vzdialené mesto sa neustále domáha ústavnými sťažnosťami práv, na ktoré z právneho ani morálneho hľadiska nemá nárok,“ tvrdí starosta Sokolian František Beregszászi.

Predčasné oslavy

Ak by sa pozemky stali oficiálne súčasťou Sokolian, rozpočet obce by vzrástol ročne o približne 700-tisíc eur. Toľko totiž činí daň z nehnuteľností podľa obecnej sadzby. A to je suma, ktorú Sokoľany už inkasovali od U. S. Steelu v rokoch 2009 až 2011, po rozhodnutí Najvyššieho súdu a zápise v katastri na list vlastníctva obce. V Sokoľanoch vtedy usporiadali honosné oslavy, na ktorých upiekli býčka. Vyrazili dokonca pamätné mince a pustili sa do výstavby kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, rekonštruovali sa cesty, škola i obecný úrad.

Radosť však bola predčasná, mesto podalo sťažnosť na Ústavný súd a katastrálne hranice sa po jeho rozhodnutí opäť prekresľovali v prospech Košíc, kam od ruku 2012 znova putovali aj dane od oceliarov.

„Tieto prostriedky obci chýbajú. Kanalizácia totiž stále nie je dokončená, rovnako ako obecné komunikácie, zberný dvor, potrebujeme rozšíriť škôlku, postaviť telocvičňu. Peniaze z daní železiarenského podniku by sme mali kde zmysluplne využiť,“ hovorí starosta Beregszászi. 

Či sa budú v prípade úspechu v spore domáhať Sokoľany spätne vrátenia daní od mesta, je podľa starostu zatiaľ otázne, musia sa poradiť s právnym zástupcom a potom to vedenie obce zváži. 

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Mesto aj oceliari sú zdržanliví

Primátor Košíc Jaroslav Polaček je podľa mediálnych vyjadrení stále presvedčený, že sporný pozemok, na ktorom stojí časť U. S. Steelu, by mal patriť mestu. Ak neuspeje, malo by to na dnes už aj tak veľmi napätý mestský rozpočet v kapitole príjmov negatívny vplyv. „Išlo by zhruba o sumu jeden a pol milióna eur, o ktorú by mesto prišlo,“ potvrdil nám hovorca Vladimír Fabian.

Podľa jeho slov sa na magistráte zatiaľ nerozhodli, ako budú v spore ďalej pokračovať. Zatiaľ totiž stále nedostali rozsudok a nepoznajú oficiálne zdôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Opatrní vo vyjadreniach sú aj ľudia z vedenia U. S. Steelu. „Nie sme účastníkmi tohto sporu. Nebudeme ho preto ani komentovať,“ znie vyjadrenie hovorcu U. S. Steelu Jána Baču. Oceliarov sa však rozhodnutie týka, pretože sadzba daní v prípade obce a mesta je podstatne rozdielna. Za sporné pozemky by Sokoľanom platili zhruba 700-tisíc eur, mestu dvojnásobne viac – jeden a pol milióna eur. 

Ďalšia sťažnosť na Ústavný súd?

Napriek tomu, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu nie je prípustné odvolanie, mesto sa ešte môže podľa právneho názoru košického advokáta Martina Friedricha pokúsiť o zvrátenie sporu.

„Ako neúspešná strana v zmysle posledného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR má právo podať sťažnosť na Ústavný súd v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti spomínaného rozhodnutia. Aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu v neprospech mesta je však právoplatné a vykonateľné, teda je záväzné tak pre mesto Košice ako aj pre obec Sokoľany. Súčasťou ústavnej sťažnosti môže byť návrh mesta Košice na povolenie odkladu vykonateľnosti napádaného rozhodnutia Najvyššieho súdu, avšak Ústavný súd tomuto návrhu nemusí vyhovieť,“ myslí si M. Friedrich.

Prízvukuje, že vzhľadom na históriu tohto procesu je veľmi ťažké predpovedať, ako rozhodne Ústavný súd. Ide o komplikovaný spor, v ktorého strede je nedbalosť a nedôslednosť vtedajších úradníkov.

Ani v prípade definitívneho úspechu by však podľa právnika nemali Sokoľany nárok na spätné vrátenie už vybratej dane. 

„Pretože mesto aj obec vystupujú vo veci daní z nehnuteľností ako orgány verejnej moci, nemôžeme uvažovať o civilnoprávnom inštitúte vydania bezdôvodného obohatenia. Prekreslenie hraníc katastrálnych území na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu tak znamená vyriešenie tejto spornej otázky do budúcna, nie však spätne,“ tvrdí právnik.

Foto: Veronika Janušková