Dielo na Vodnej definitívne zmizne, muralizmus však v Košiciach nekončí

Asi najatraktívnejšie streetartové dielo svetoznámych ukrajinských umelcov, ktorí si hovoria Interesni Kazki, na stene v rohu Vodnej a Kováčskej ulice v Košiciach minulý piatok obstavali lešením. Konateľ firmy, ktorá je majiteľom domu na Kováčskej 49, Eduard Puškáš pre košice:dnes potvrdil, že stena nevyhnutne potrebovala opravu. Do budovy, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, začalo cez praskliny zatekať, na stene sa objavili plesne. „Záleží od počasia, ak nám bude priať, do dvoch týždňov by to malo byť opravené,“ spresnil.

Známe košické muralistické dielo vzniklo v roku 2011 v rámci festivalu Street Art Communication. Rozruch vyvolalo hneď po tom, ako vyšlo najavo, že umelci nemali na jeho vytvorenie súhlas pamiatkárov. Ďalší, keď ho v lete 2013 majiteľ budovy nechal z tretiny zatrieť. Dôvodom boli spomínané praskliny a plesne. V čase maľby však bola stena v poriadku, KPÚ ani majiteľ budovy organizátorov festivalu na žiadne problémy neupozornili. Zničenie maľby vyvolalo mnohé pobúrené reakcie. Všetko sa po čase vysvetlilo a aj riaditeľ občianskeho združenia Street art communication Viktor Fehér dnes tvrdí, že všetko zlé bolo napokon aj na niečo dobré.

Pripustil, že počas prípravy festivalu v roku 2011, keď dielo vznikalo, sa z neskúsenosti a v časovom strese dopustili chýb. „Rok vopred sme v napísanom projekte uviedli ako miesto realizácie areál školy na ulici Laca Novomeského. Pri schvaľovaní grantu sa ale ukázalo, že sme dostali iba štvrtinu požadovaných peňazí. Na vytvorenie plánovaného rozsahu to nestačilo. Preto sme zvolili alternatívne riešenie. Ako neskúsení mladí umelci sme s dobrým úmyslom zvolili ako alternatívu centrum mesta,“ spomína V. Fehér. „Nechceli sme nič zlé, boli sme nadšení a z neoficiálnych konzultácií s odborníkmi som nadobudol pocit, že v tom nebude žiadny problém.“ Renomovaných tvorcov dostali do Košíc aj vďaka tomu, že im umožnili realizovať sa na takej atraktívnej ploche.

Kompetentní ale vo finále mali na vec iný pohľad. Hoci sa logicky javí, že inšpiratívne umelecké dielo na stene chránenej budovy je prínosnejšie než reklama, zásady pamiatkovej ochrany umožňujú iba to druhé. Čudné, ale je to tak. Pamiatkári vlastne nemohli ani inak postupovať. Fehér na to prišiel po tom, keď umelecký počin musel vysvetľovať na polícii. Zmena bielošedého náteru steny na farebné muralistické dielo sa neobišlo bez obvinenia z poškodzovania národnej kultúrnej pamiatky. Všetko sa nakoniec vysvetlilo a uzavrelo konštatovaním, že k trestnému činu nedošlo. „Musím ale priznať, že táto chyba nám priniesla aj tisícky pozitívnych reakcií. Z celého sveta. Všetci o tejto maľbe vedeli, držali nám palce a podporovali nás. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že sme Košice zviditeľnili vo veľmi dobrom svetle.“ Miesto získalo čaro, začali tam chodiť turisti, ľudia sa pri ňom fotografovali ako pri najznámejších pamiatkách. „Bola to historicky prvá skúsenosť na Slovensku s umiestnením súčasného muralistického diela v pamiatkovej mestskej rezervácii. Poučili sme sa a verím, že sa už podobným chybám vyhneme. V Košiciach chceme tvoriť naďalej,“ dodal V. Fehér. Zdôraznil, že si zároveň uvedomuje potrebu bojovať s vizuálnym smogom. Aj preto je pripravený vypracovať koncepciu toho, ako a kde by mali byť muralistické maľby umiestňované: „Asi už nastal čas začať meniť podmienky a prispieť k tomu, aby naše mesto mohlo krásnieť aj v duchu súčasného muralistického umenia.“

STANOVISKO KPÚ

Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Kristína Markušová pre košice:dnes potvrdila, že výtvarné dielo bolo vytvorené na neodborne vyhotovenom provizórnom polysterénovom obklade. „Ten vykazuje znaky biotického poškodenia, na mnohých miestach je popraskaný, cez škáry do objektu zateká. Práve pre tieto poruchy sa vlastník rozhodol neodborne vyhotovený obklad odstrániť a preriešiť úpravu štítovej steny tak, aby nedochádzalo k poškodeniam v interiéri domu.“ KPÚ odsúhlasil návrh opravy steny. Podľa zásad ochrany pamiatkovej rezervácie na jej povrchu bude hladená omietka bez farebného náteru.

Foto: Ivan Fleischer