Divoké skládky strašia v každej mestskej časti
V tráve na okraji sídliska, v rieke Hornád, v lese. Nezákonné hromadenie odpadu neobchádza ani mesto Košice. Problém s čiernymi skládkami má každá mestská časť.
Ide o odpad, ktorý ľudia vyhodia na iné miesta, než aké určí obec, mimo zberných nádob, vriec na triedený odpad či kontajnerov. Vyčistenie takých lokalít nie je jednoduché, trvá aj roky.
Príkladom je mestská časť KVP, kde na pozemku medzi Triedou KVP a rodinnou výstavbou v mestskej časti Terasa leží rozsiahla divoká skládka od začiatku 90. rokov. Parcela patrí Slovenskej akadémii vied.
„Naša mestská časť opakovane vyzvala Okresný úrad životného prostredia aj Slovenskú akadémiu vied na nápravu,“ tvrdí odborná referentka KVP Monika Cesnaková. Odpad ale doposiaľ nikto neodstránil, iba ho presypal hlinou.

Riaditeľka košického pracoviska SAV Košice Glória Gajdošová hovorí, že ide o rozsiahlu a zložitú tému. „Aj vzhľadom na moju rozcestovanosť a pracovnú zaneprázdnenosť odpoviem do týždňa,“ povedala dnes ráno.
Martin Pado z OZ Tatry vysvetľuje, že mestská časť, mesto, alebo odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu majú v spolupráci s mestskou políciou zistiť vinníka nelegálneho odpadu, ktorý by ho mal upratať na vlastné náklady.
V drvivej väčšine prípadov sa im to však nepodarí, a tak povinnosť zlikvidovať skládku prechádza na nich. „Ak skládku oznámi iná ako povinná osoba, považuje sa to za konanie z vlastného podnetu okresného úradu, čo znamená, že konať nemusí,“ vysvetľuje R. Pado. Povinnosť ohlasovať nelegálny odpad majú zo zákona podnikateľské subjekty, ktoré používajú obaly na balenie výrobkov, uvádzajú ich na trh, alebo vyrábajú či dovážajú obaly.
Ďalším problémom je, o aký druh odpadu ide. „Obec odstraňuje na vlastné náklady komunálny odpad, iný druh odpadu odstraňuje štátny úrad na náklady štátu,“ ďalej hovorí R. Pado. „Obce sa často vyhovárajú, že nemajú peniaze, napriek tomu, že vynaložené náklady môžu zakalkulovať do poplatku za odpady v nasledujúcom roku. Prečo tak obce nerobia, je zrejmé,“ poukazuje tak na starostov, ktorí pre zachovanie priazne voličov radšej ostávajú apatickí.
Odporúčané články
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
Ustanovuje základný úväzok novej kategórie pedagogických zamestnancov – kandidátov. Cieľom schváleného návrhu je aj vymedziť, že základný úväzok riaditeľa „manažéra“ sa neustanovuje.
Už v nasledujúcej letnej sezóne by sa návštevníci Národného olympijského centra plaveckých športov (NOCKE) mohli spúšťať z jeho novej tobagánovej veže. Pre svoje letné osvieženie budú mať na výber 55-metrový turbo alebo pomalší 90-metrový klasický tobogán.