Dnes je obľúbený i zatracovaný sviatok žien

Medzinárodný deň žien (MDŽ), teda 8. marec, si mnohí spájajú s bývalým režimom, v ktorom tento sviatok slúžil ako nástroj propagandy. Jeho skutočný príbeh však pozná málokto. V tento deň je potrebné si pripomenúť, aké sú ženy odvážne a silné.

MDŽ je pripomienkou dlhodobého úsilia žien o rovnoprávnosť. Myšlienka oslavovať deň žien vznikla v Kodani na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910. Ženy bojovali za skrátenie desaťhodinového pracovného času, takisto proti zlým pracovným podmienkam a nízkym mzdám. Samotný dátum 8. marec bol stanovený na počesť štrajku 40-tisíc newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908.

Spomienka na karafiáty

Červené karafiáty ozdobené asparágusom, slávnostné príhovory či obložené chlebíčky… To sú spomienky skôr narodených na MDŽ. „V čase socializmu sme v práci dostávali obrusy, utierky či uteráky. Ešte stále som niektoré ani nepoužila. Spomínam si, ako nám podnik vždy organizoval sprievodný program. Najčastejšie to boli žiaci základných škôl, ktorí nám spievali,“ hovorí Košičanka Viera Kolesárová. Ona však aj dnes, dávno po socialistickom režime spred novembra 1989, dostane kvietok či malý darček od svojich najbližších. „Myslím si, že ženy si zaslúžia, aby mali svoj vlastný deň.“

Pustení z reťaze

Na vtedajšie podnikové oslavy sa však tešili všetci. Na nich sa kolegovia dostatočne potúžili alkoholom, aby vydržali robiť spoločnosť svojim kolegyniam. No a ženy? Niekedy to vyzeralo, akoby ich pustili z reťaze. Bujaro sa tancovalo, hudbu púšťal mladší kolega… Revolučné odborové hnutie (ROH) prispelo na občerstvenie a polovica vedenia naháňala bločky na akékoľvek nealko, aby ich mohli vyúčtovať namiesto kúpeného alkoholu. Ženy sa neskoro v noci občas aj potácali domov. A muži, spokojní, že si splnili svoju povinnosť, sa v dobrej nálade vracali k svojim „vyoslavovaným“ partnerkám.

Sviatok zachraňovali deti

Domáce oslavy sviatku v móde veľmi neboli. V rodinách so školákmi to však neplatilo. Už od začiatku marca v základných školách vyrábali deťúrence srdiečka z papiera alebo látky, lepili lupienky kvetov na tenké paličky či kreslili výkresy. Viacerým sa podarilo dokonca presvedčiť otecka, aby investoval do snežienok alebo čokoládky, nech môžu spolu zablahoželať mamičke k sviatku. Deti boli vlastne nositeľmi idey dňa žien. Nebyť ich, v rodine by takéto oslavy úplne zanikli.

Útlm po revolúcii

Tesne po zamatovej revolúcii v roku 1990 bol Medzinárodný deň žien zrušený ako komunistický sviatok. Vtedajší politici sa domnievali, že ho nahradí polozabudnutý sviatok matiek. Neuvedomili si, že nie každá žena môže byť matkou a takých žien stále pribúda. Dôstojnosť a úctu si deň žien hľadá v Českej republike znovu od roku 2004, keď bol zaradený medzi významné dni. Tento status sa mu pokúsili českí senátori zrušiť v novembri 2007. Snemovňa to však odmietla. Náhradou mal byť Sviatok matiek. MDŽ však v Čechách oslavujú stále.

Zabávali publikum

Najbombastickejšie oslavy tohto sviatku robil na Slovensku Vladimír Mečiar a po ňom Robert Fico. Dokázali naplniť aj haly, kde vošlo viac než päťtisíc ľudí. Nesmela chýbať veľkoplošná obrazovka, žiadne ťažké prejavy, politici zabávali publikum lacnými vtipmi, rozdávali kvety a celé to dopĺňali hudobné či tanečné vystúpenie.

(ML, JV)