Dôchodcov pri prideľovaní bytov diskriminovali

Pravidlá prideľovania malometrážnych bytov v Košiciach sú diskriminačné, tvrdí Krajská prokuratúra v Košiciach.

Protestom vo februári napadla všeobecne záväzné nariadenie mesta z roku 1999, ktoré upravuje podmienky prenajímania bytov vo vlastníctve samosprávy dôchodcom. Prekážajú jej ustanovenia, podľa ktorých nemôžu malometrážny byt dostať niektorí žiadatelia

Ide o ležiacich, ktorí potrebujú sústavnú starostlivosť, majú duševnú alebo infekčnú chorobu, alebo sú spoločensky neprispôsobiví. Prokuratúra sa pritom opiera o antidiskriminačný zákon. Ten podľa nej aj v prístupe k bývaniu poskytovanom obcami zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania a zakazuje diskrimináciu pre zdravotné postihnutie alebo sociálny pôvod.

Prokurátor Matúš Hendrichovský vysvetlil, že iný zákon pritom dovoľuje obciam stanoviť pravidlá, podľa ktorých zostaví poradie uchádzačov o byt a zohľadní v nich najmä naliehavosť bytovej potreby či sociálne pomery. „Takéto pravidlá ale nemôžu byť založené na akejkoľvek diskriminácii negatívnym vymedzením skupiny osôb zdravotne alebo sociálne neprispôsobivých,“ uviedol M. Hendrichovský.

Protest prokurátora už prerokovala mestská rada. Poslancom odporučila, aby mu vyhoveli a sporné ustanovenia na zasadnutí 27. apríla zrušili. Mesto Košice má 682 malometrážnych bytov. Sú na Južnej Triede, Mlynárskej, Šoltésovej, Vojvodskej a Zborovskej ulici.

Právnička: Taká norma môže viesť k svojvôli

Prokuratúra mestskú normu napadla po podnete neziskovej organizácie Poradne pre občianske a ľudské práva v Košiciach. Rozprávali sme sa s jej právničkou Stanislavou Liptákovou.

Vychádzali ste z nejakého konkrétneho prípadu uchádzača, ktorý byt od mesta nedostal?

Venujeme sa aj právnej pomoci diskriminovaným, no na tieto sporné ustanovenia sme narazili pri monitorovaní právnych predpisov, ktoré majú možný diskriminačný dopad.

Prečo pravidlo, že mestský byt nemôže byť prenajatý žiadateľovi s duševnou alebo infekčnou chorobou, treba zrušiť?

Tieto podmienky pre posúdenie nároku žiadateľa nerešpektujú zásadu rovnakého zaobchádzania a znevýhodňujú tieto osoby v prístupe k bývaniu v porovnaní s inými. Zakladajú diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.

Je problém, že napríklad pojem „spoločensky neprispôsobivý“ si komisia, ktorá byty prideľuje, môže vykladať veľmi voľne?

Nariadenie nikde jednoznačne neoznačuje, ktoré duševné choroby už považuje za závažné, vágne je aj označenie uchádzača spoločensky neprispôsobivého. Chýbajúce konkrétne kritériá či znaky môžu v praxi znamenať odlišné posudzovanie osôb prípad od prípadu, aj spätnú nepreskúmateľnosť rozhodnutí mesta. To je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty. Je nevyhnutné možnú svojvôľu pri aplikácii nariadenia v praxi čo najviac eliminovať a tieto nezákonné požiadavky zrušiť.

Foto: Ivan Fleischer