Dôchodková reforma vytvára časový nesúlad medzi novými výdavkami a úsporami
Dôchodková reforma vytvára časový nesúlad medzi novými výdavkami a úsporami. Odporúčaný návrat do udržateľného obdobia z roku 2018 je pritom len na 70 percent. Vo svojom blogu na to upozorňuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Finančnej udržateľnosti prvého, priebežného piliera, podľa neho po posledných parlamentných voľbách pomohlo zníženie schválených trinástych dôchodkov na polovicu a dočasné zmrazenie valorizácie minimálnych dôchodkov.
Tieto opatrenia však podľa Tótha riešili len tretinu zdedenej finančnej diery. „Hlavná destabilizačná mína pre budúcu finančnú stabilitu dôchodkov, strop dôchodkového veku, sa opravila až teraz schválením dôchodkovej reformy prvého piliera,” uviedol. Keďže však popri znovuzavedení vekového automatu schválil parlament aj iné výdavkové opatrenia, po voľbách nová vláda navrátila približne 70 percent finančnej stability dôchodkov v porovnaní so stavom z roku 2018. „Preto si súčasný dôchodkový systém bude vyžadovať dodatočné dlhodobé financovanie aspoň na úrovni 0,6 % hrubého domáceho produktu v porovnaní s rokom 2018,” upozorňuje šéf RRZ. Aj to podľa neho platí len za predpokladu, že automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nebude znova zrušené.
Za najdrahšie opatrenie v schválenej dôchodkovej reforme považuje predseda rozpočtovej rady zavedenie predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. „A pritom nemuselo by byť, ak by ministerstvo akceptovalo pripomienky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Inštitútu finančnej politiky či Národnej banky Slovenska, aby sa hranica 40 rokov previazala s rastúcou strednou dĺžkou života a zároveň aby dôchodky boli spravodlivo prepočítané voči ostatným dôchodcom,” tvrdí Tóth. Zníženie dôchodku za predčasnosť totiž podľa neho nie je nastavené tzv. „aktuárne neutrálne“, ako v prípade štandardných predčasných dôchodkov. Je tak voči ostatným dôchodcom neférovo štedré.
Šéf RRZ upozorňuje na to, že takto špecifikované opatrenie môže nabádať ľudí odísť skôr do dôchodku, v časoch, keď nám bude v ekonomike klesať počet ľudí v pracovnom veku. „Rast celej ekonomiky by sa spomalil a znížil tak dobiehanie našej životnej úrovni. Cena tohto opatrenia podľa neho dosahuje až 0,4 % hrubého domáceho produktu.”
Zdroj: SITA, su, it
Odporúčané články
Farnosť sv. Alžbety už čoskoro predstaví v Dóme sv. Alžbety nový oltárny celok, Oltár Poslednej večere. Ide o rekonštrukčnú prezentáciu zaniknutého Oltára Poslednej večere. Ako farnosť objasnila, spraví tak pri príležitosti vrcholiaceho jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej a pri príležitosti životného jubilea košického arcibiskupa Bernarda Bobera.
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Krátko po polnoci v utorok 2. decembra prijala polícia oznámenie, že v byte obytného domu horí. Preto v noci polícia vyslala do MČ Západ na Gudernovú ulicu číslo 1 všetky záchranné zložky. Príčinou požiaru bola zrejme zapálená cigareta, v byte našli hasiči 80-ročnú ženu bez známok života.
