Dubajské EXPO sa skončilo. Slovenský pavilón navštívilo pol milióna ľudí
Expo 2020 Dubaj je svetová výstava prezentujúca schopnosti z rôznych kútov sveta. Svoje zastúpenie mala aj slovenská kultúra. Okrem Slovenska sa objavilo aj mnoho rôznych krajín zo sveta.
Svetové publikum dostalo možnosť spoznať Slovensko v rámci kultúry. „Nosnou témou, ktorú sme odprezentovali na výstave, bola digitalizácia a kultúrne dedičstvo v kontexte s prírodným dedičstvom. Ústrednou témou panelovej diskusie, ktorú hostil Slovenský pavilón na Expo Dubaj, bol odbor ochrany pamiatkového fondu na MK SR a nehnuteľné pamiatky na Slovensku,“ uvádza Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojom Facebooku.
Úspešnosť pavilónu Slovenska sa odzrkadlila aj na počte návštevníkov, ktorých bolo vyše pol milióna. Veľký záujem sa preukázal aj vďaka predmetom, ktoré prezentovali slovenské kultúrne dedičstvo. Poslednou preberanou tézou bola dôležitá téma o ochrane pamiatok.
Na významnú výstavu zavítala tento rok aj prezidentka Čaputová. “Som rada, že naši podnikatelia a inovátori, s ktorými som sa tu stretla prezentujú Slovensko ako krajinu, ktorá trendy nielen sleduje, ale svojimi vlastnými nápadmi ich aj udáva,” vysvetľuje prezidentka na stránke prezident.sk. Inovácie, ktoré sa prezentovali v Dubaji poukázali aj na klimatickú krízu. Tú považuje prezidentka za tému týkajúcu sa všetkých, vrátane podnikateľského prostredia.

Medzi najzaujímavejšie pavilóny patril napríklad pavilón Singapúru, ktorého steny lemovalo vyše 80-tisíc rastlín. Návštevníci mohli vidieť aj skvelé Japonsko, kde sa okrem iného sústredili aj na minimalizmus. Nezaostávalo ani Slovensko, ktoré sa pochválilo svojou gastronómiou či vodíkovým autom s nezabudnuteľným vzhľadom.

(VT)
Odporúčané články
V obci Mníšek nad Hnilcom v okrese Gelnica zasahovali v utorok ráno hasiči pri požiari expedičného skladu. Oheň bol podľa informácií ohlásený krátko po 5:30.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mnoho migrantov preskočilo alebo oboplávalo dvojitý hraničný plot vyčnievajúci do mora alebo prešli hranicou počas odlivu.
