Ekonomická situácia Košíc je KRITICKÁ. Riešením by mohli byť úsporné opatrenia
Mestskí poslanci v Košiciach vzali na vedomie Východiská na prípravu programového rozpočtu mesta Košice na roky 2024-2026. Schodok budúcoročného rozpočtu mesta Košice by mal dosiahnuť 42 miliónov eur, v bežnom rozpočte 27 miliónov eur.
Ako vyplýva z predloženého materiálu, rozpočet s takýmto schodkom bol vypracovaný po úprave jednotlivých požiadaviek útvarov a mestských podnikov, pred úpravou bol rozpočet schodkový vo výške 93,5 milióna eur a z toho schodok v bežnom rozpočte predstavoval 43,5 milióna eur. Takýto rozpočet nemožno predložiť na schválenie, keďže legislatíva stanovuje, že rozpočty obcí musia byť vyrovnané alebo prebytkové.
Príjmy rozpočtu na budúci rok
Celkové predpokladané príjmy rozpočtu na budúci rok predstavujú necelých 274 miliónov eur, z toho by podielové dane mali tvoriť bezmála 130 miliónov eur. Dokument spracovalo Ekonomické oddelenie, konkrétne Referát plánovania rozpočtu a financovania. Za hlasovalo 23 poslancov, proti boli štyria a zdržali sa deviati.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Dôchodcovia dostanú MIMORIADNY príspevok! O koľko si prilepšia?
„Výdavky rozpočtu vychádzajú z aktuálnych potrieb pri zohľadnení nárastu cien z dôvodu inflácie a valorizácie miezd zamestnancov. Nezohľadňujú úplne požiadavky jednotlivých útvarov, mestských podnikov, mestských častí a iných inštitúcií napojených na rozpočet mesta, nakoľko príjmová časť rozpočtu to neumožňuje,“ uvádza sa v dokumente. Napriek tomu, že schodok rozpočtu je vysoký, neumožňuje v plnej miere vykryť potrebné výdavky.
Riešenie situácie v rámci rozpočtu
Riešením situácie by mohli byť ďalšie úsporné opatrenia na strane výdavkov, no ani tie nebudú stačiť, a preto, aby bol rozpočet vyrovnaný, je potrebné aj zvýšenie príjmovej časti rozpočtu. „Ide predovšetkým o daň z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad, ktoré sú okrem podielových daní najväčším zdrojom príjmovej časti rozpočtu,“ konštatuje materiál. Navrhované je i zvýšenie daní za ubytovanie či poplatok za zaujatie verejného priestranstva, ale aj školských a sociálnych poplatkov.
Neprijatie daných opatrení v príjmovej oblasti by znamenalo pristúpiť k markantným úsporným opatreniam, ktoré by pocítili občania na kvalite i množstve poskytovaných služieb.
Mohlo by sa to dotknúť napríklad:
- Mestskej hromadnej dopravy,
- množstva poskytovaných sociálnych služieb,
- eliminovalo by to i dotácie mesta na šport, kultúru či útulky pre zvieratá
- obmedzilo by sa, ak aj nie zastavilo financovanie organizácií, ktoré sú napojené na mestský rozpočet, ako napríklad Detská železnica či Fond zdravia, ale i mnohé iné,
- obmedzené by muselo byť i verejné osvetlenie, údržba ciest,
- poklesli by i výdavky na školstvo.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: KOMENTÁR: Menej služieb, vyššie dane a poplatky. To je vízia mesta na najbližšie obdobie
Úsporné opatrenia by tiež zasiahli financovanie mestských častí, pôsobenie mestskej polície aj mzdy, ktoré by poklesli, prípadne by došlo k prepúšťaniu. „V prípade, že sa nezrealizujú žiadne z vyššie uvedených opatrení, či už na strane príjmov alebo na strane výdavkov, v roku 2024 by sa mesto mohlo dostať do ozdravného režimu. Tomu predchádza tzv. monitorovací režim,“ vystríha dokument.
Príčiny nepriaznivej finančnej situácie na Slovensku
„Vysoký schodok rozpočtu je výsledkom nepriaznivej finančnej situácie takmer všetkých samospráv na Slovensku, ktoré nedokážu zostaviť na rok 2024 vyrovnané rozpočty,“ uvádza sa v materiáli.
Príčinou sú okolnosti posledných štyroch rokov, ako napríklad:
- Pandémia COVID-19,
- vysoká inflácia,
- valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy,
- vojnový konflikt na Ukrajine a z neho plynúca energetická kríza a rast cien energií.
„Okrem týchto dôvodov s celosvetovými dopadmi a dopadmi na slovenskú ekonomiku sa ešte viac prehĺbil nedostatok finančných zdrojov pre samosprávy schválením zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2-násobku životného minima na 21-násobok a daňová a odvodová reforma – tzv. ´prorodinný balíček´, ktoré znížili mestám a obciam ich najväčší zdroj príjmov – daň z príjmov fyzických osôb,“ vysvetľuje ďalej dokument s tým, že Košice v dôsledku toho prišli za roky 2019 až 2023 o 56 miliónov eur z podielových daní.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Polaček znemožnil poslanecký prieskum v SSPmK a snaží sa umlčať médiá aj poslancov
Ďalšie negatívne dopady, a to vo výške 27 miliónov eur, priniesli nové kompetencie samospráv, ktoré viedli k zvýšeniu výdavkov. Z dôvodu valorizácie miezd zamestnancov verejnej správy kumulovaný nárast výdavkov za štyri roky predstavuje 115 miliónov eur.
Ekonomická situácia Košíc je kritická
Dokument konštatuje, že ekonomická situácia mesta Košice je kritická. Pripisuje ju neprimeraným zásahom štátu do hospodárenia samospráv, a podotýka, že v obdobnej situácii sú aj iné slovenské samosprávy, ktoré majú problém zostaviť vyrovnané rozpočty.
„Z týchto dôvodov pristupujú k schvaľovaniu nevyhnutných opatrení na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu – predovšetkým k zvyšovaniu miestnych daní a poplatkov. Mesto Košice taktiež pristupuje k realizácii týchto opatrení a predkladá návrhy na schválenie zmien všeobecne záväzných nariadení týkajúcich sa miestnych daní a poplatkov. V opačnom prípade nebude schopné plniť svoje základné funkcie,“ uzatvára dokument.
Zdroj: (SITA, kl)
Odporúčané články
Od včerajšieho dňa môžu motoristi využívať nový most nad budúcou rýchlostnou cestou R2, ktorý spája košickú mestskú časť Krásna s obcou Nižná Hutka.
Od dnes začína druhá etapa rekonštrukčných prác v mestskej časti (MČ) Kavečany. Tá ovplyvní premávanie mestskej hromadnej dopravy (MHD).
Slovensko sa po desiatich rokoch opäť zapojilo do medzinárodného testovania počítačovej a informačnej gramotnosti žiakov (ICILS 2023). Slovenskí ôsmaci dosiahli nadpriemerné skóre v porovnaní s ostatnými zúčastnenými krajinami. Zároveň sa však potvrdilo, že na výsledkoch žiakov sa výrazne odráža socioekonomické zázemie – deti z rodín s vyšším vzdelaním, viac knihami či počítačmi v domácnosti dosiahli lepšie výsledky.