EXKLUZÍVNE VIDEO: Koniec dreveníc na paneláku

Nápad vytvoriť Pamätník ľudovej architektúry siaha desať rokov dozadu. Konkrétnejšia myšlienka dať drevenice na panelák sa zrodila v roku 2008, keď Košice vyhrali súboj o titul Európskeho hlavného mesta kultúry. Mladý výtvarník Tomáš Džadoň nakoniec v septembri 2013 dotiahol svoju ideu do konca na sídlisku Dargovských hrdinov. Včera sa tento príbeh v Košiciach skončil.

Na projekt prispelo ministerstvo kultúry grantom vyše 38-tisíc eur.

Pamätník bol atrakciou necelé dva roky, koncom augusta 2015 prišlo rozhodnutie, že musí ísť dole. O predĺžení zmluvy hlasovali vlastníci bytov v 12-poschodovom vežiaku na Lidickom námestí 1. Stodoly z oravskej Párnice a Liptovskej Tepličky už na svojej streche nechceli.

Tomáš Džadoň hľadal ďalšie miesto v Košiciach, kde by mohol byť pamätník umiestnený, no neuspel. Záujem prejavil riaditeľ košickej zoo Erich Kočner, chcel ich využiť ako maštale pre zvieratá. Džadoň však bol proti. Chvíľu bol v hre ďalší panelák, tentoraz Nad jazerom na Baltickej ulici. Ani tam sa však nenašlo dostatok hlasov vlastníkov bytov.

Zmiznú za dva týždne

Pamätník ľudovej architektúry však nakoniec neplánovane prežil na streche furčianskeho paneláka vyše pol roka. V jeseni najprv nebol voľný špeciálny žeriav, neskôr nevyhovovalo počasie.

No včera už prišiel deň D. Stodoly postupne zložil žeriav so 75-metrovým ramenom. Všetci však tŕpli, či sila vetra neprekročí hranicu 10 metrov za sekundu. Vtedy by stroj elektronika automaticky vypla.

“Necítim nejaký smútok, už som sa s tým vyrovnal. Skôr stres, aby to bolo čím skôr dole a všetko prebehlo v poriadku. Kvôli silnému vetru som sa bál, že to nebudeme môcť dať dole. Nakoniec to dobre dopadlo,” poznamenal včera Džadoň. Mrzí ho, že stodoly budú odvážať z priľahlého parkoviska postupne po častiach dva týždne, no skôr to vraj nie je technicky možné.

Zmluva nebola dobrá

Ivete Stupárovej z paneláku, na ktorom boli drevenice, budú chýbať, ale… “Mne sa to páčilo a nemala som voči tomu námietky. No nájomná zmluva bola urobená zle. Nemali sme žiadnu zábezpeku v prípade, že by sa niečo stalo so strechou. Síce tam bola formulácia, že by sa problémy vyriešili neodkladne, ale nebolo to presne definované.” Ak by drevenice poškodilo počasie, alebo došlo k inému problému, nevie si predstaviť, ako by k paneláku okamžite dostali žeriav, keď teraz na neho čakali pol roka.

Furčanovi Erikovi Nagyovi bolo jedno, či idú drevenice preč, alebo nie. “Pre mňa za mňa, hoci by tam dali aj Eiffelovku. Akurát je škoda, že to nedajú na iné miesto. Napríklad v centre mesta, otvoriť drevenice verejnosti a nechať ich tam navždy,” myslí si Nagy.

Alžbete Picovej sa pohľad na drevenice pozdával, ale chápe aj výhrady obyvateľov paneláku. “Pamätník sa mi páčil, bolo ho vidno až z mesta. Mohli to nechať v Košiciach a premiestniť niekde inde, prípadne dať do parčíka tu na Furči. Na strechu bloku to podľa mňa nepatrí,” tvrdí.

Podľa obyvateľa z vedľajšieho paneláku bolo problémom dreveníc aj to, že sa pod strechou usadili sršne a osy, ktoré znepríjemňovali život okoliu. Zábrany proti hmyzu medzi steny a strechu dali až neskôr.

Pamätník ľudovej architektúry

Tri pôvodné drevené stodoly mali reprezentovať vidiecku architektúru, ktorú Džadoň umiestnil na strechu typického 12-poschodového paneláka. Dve stodoly sú z roku 1902 (Párnica), tretia z roku 1965 (Liptovská Teplička). Hmotnosť pamätníka bola zhruba 42 ton. Celková zastavaná plocha predstavovala 178 metrov štvorcových.

Len pre zaujímavosť, v novembri 2015 umelec Tomáš Makara podal žiadosť o zápis Pamätníka ľudovej architektúry na zoznam kultúrnych pamiatok. Pamiatkový úrad so sídlom v Bratislave v januári tohto roka žiadosť zamietol s odôvodnením, že drevené stodoly svojim situovaním na streche bytového domu spolu s jeho obyvateľmi netvoria žiadnu pamiatkovú hodnotu.

Kto je Tomáš Džadoň

Výtvarník, ktorý sa narodil v roku 1981 v Poprade, žije a tvorí predovšetkým v Prahe. Študoval na viacerých umeleckých školách u nás, v Poľsku, Čechách aj Fínsku. Vyrastal na sídlisku, vo svojej tvorbe rád mieša tému ľudových tradícií slovenských dreveníc s prvkami panelákovej architektúry. Na túto tému má viacero inštalácií predovšetkým v Čechách a na Slovensku.

Tomáš Džadoň

Boris Macko
Foto: Veronika Janušková
JS