Guláše majú svoje tajomstvá

Okolie katovej bašty za kalvínskym kostolom rozvoniavalo v piatok dopoludnia široko-ďaleko. Kto hľadal súťaž majstrov gulášu, nemusel dlho pátrať, dalo sa ísť doslova za nosom.

Organizátori akcií Dňa mesta Košice pripustili na štart iba pätnásť družstiev, čo podľa nás zvýhodnilo tradičných účastníkov. Prečo ich nebolo viac, sme sa však nedozvedeli. Zákulisné informácie hovorili, že záujem bol obrovský. Nie náhodou sú Košice tak blízko Maďarsku, gulášové tradície sú u nás veľmi silné.

U. S. Steel postavil až dve družstvá. Jedno zo starších harcovníkov odborárov. Nazrieť pod pokrievku nám dovolili. V kotlíku sme videli mäská rôzneho druhu aj kus klobásy. „Dali sme tam aj časť jelenieho chrbta,“ ochotne prezrádzali najväčšie „tajomstvá“, dobre vediac, že ďalšie prísady aj tak neobjavíme.

Súťažné družstvá mali svojich „šéfkuchárov“. Napríklad Tisovčanov zo Salaša Zbojská prišiel podporiť aj primátor Peter Mináč. Samotní súťažiaci Tisovčania silne pôsobili na city a chuťové poháriky Košičanov. Dávali ochutnať slaninu, klobásku, okrem gulášu išli na dračku ich bryndzové halušky, na ktoré sa stálo vo fronte.

Nebolo im to nič platné. Gulášové vavríny zostali doma.

Porota nemohla tušiť, ktorý súťažný guláš je od koho. Na tanieroch mali len číslo. Aj keď bola porota silne ovplyvnená štamperlíkmi ostrého pri predchádzajúcej obhliadke pracovísk, najlepšie im chutil guláš tímu Active life. Druhí skončili naši kolegovia novinári z Košických správ. Tí však mali medzi sebou majstra vinára Juraja Mikulu. Nechcite vedieť, koľko gulášov už za svojho života uvaril na svojej chate na Ružíne.

Na pomoc si Mikulovci vzali aj svojho mladého psa. Pravdepodobne poslúžil ako taký tester – veď nie nadarmo sa o niektorom jedle hovorí, že ani pes by to nežral. Košičania, ktorí prišli ochutnať navarené guláše, zjedli úplne všetko.

Foto: vš