Hady sa z Paríža „priplazili“ až do Košíc
Po novom budú anakonda paraguajská a veľhad kubánsky obývať priestory košickej zoo, ktorá samcov získala zo zoologickej záhrady v Paríži. Tá patrí k uznávaným a najstarším v Európe, spolupráca s ňou je otázkou prestíže.
Ak hovoríme o anakonde, v zoologických kolekciách patrí k vzácnym chovancom. „Na Slovensku sa s nimi môžete stretnúť iba u nás a v rámci Únie českých a slovenských zoologických záhrad ich chová už iba ZOO Hluboká,“ informuje košická zoo na svojej webstránke.
[ad][/ad]Samec, ktorého tu zaradili do chovu, meria takmer 3 metre a váži vyše 10 kg. Ide o osemnásťročného hada, pôvodom z Paríža, ktorému sa nový domov i košická partnerka už zapáčili.
„Samec veľhada kubánskeho sa vyliahol v Rotterdame, ale od roku 2003 žil tiež v Paríži,“ uvádza ďalej tunajšia zoo. Od jeho príchodu si košickí chovatelia sľubujú posilnenie chovu v rámci Európy, keďže vo svojej kolekcii mali len dve samice.
(HD)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Opravu podjazdu, ktorý nikomu nepatrí a nemá stavebnú dokumentáciu, bol prekážkou pre plynulosť premávky a kompetentní ho nechceli riešiť, zabezpečovalo Občianske združenie Zachráňme podjazd. Ich aktivita bola dobrovoľná a výsledok slúžil všetkým. Keď sa v podjazde pri katastrálnom úrade objavil život v podobe karasov a kačiek, dobrovoľníci nechali odloviť ryby Slovenským rybárskym zväzom, aby bolo všetko v súlade s nariadeniami. V rozhovore so zakladateľom OZ Zachráňme podjazd Viliamom Knapom hovoríme o tom, aké dôležité je nevzdať sa.
Koncom novembra zverejnil magistrát na svojej sociálnej sieti informáciu o celoslovenskom ocenení, ktoré dostalo dobrovoľnícke podujatie „Príbehy evanjelického cintorína – ožívajúca záhrada pamäte“ za úpravu zanedbaného parku nad sladovňou. Boli sme sa preto pozrieť na historický evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici za Starou sladovňou aj my.
Invalidná dôchodkyňa Zlatica Labancová sa po smrti manželka a dcéry stará o dve vnúčatá a svoju ďalšiu postihnutú dcéru. Aj napriek problémom urobila všetko preto, aby vnúčatá neskončili v detskom domove. Doposiaľ bývali v unimobunke v zariadení Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach, kde si kúrili drevom.
