Haščák sľúbil Kalmusovi pomoc

Výtvarník a aktivista Peter Kalmus sa od začiatku zúčastňuje pojednávaní v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

V pondelok bol na pojednávanie predvolaný ako svedok aj spolumajiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. P. Kalmus využil príležitosť na rozhovor s ním. Dôvodom bolo umiestnenie pamätnej tabule košickým obetiam okupácie z augusta 1968 na budove banky, ktorá patrí do portfólia Penty. O problémoch s tabuľou sme písali v pondelok 20. januára. 

So sebazaprením 

„Tento rozhovor som robil s veľkým sebazaprením. Ale bol by som rád, keby sa konečne pohli ľady a tabuľu by sme mohli umiestniť na jej pôvodné miesto, na budovu na Hlavnej 7,“ opisuje dôvod rozhovoru Kalmus, podľa ktorého mesto v tejto veci už viac ako rok nekoná. „Základnou vecou, aby sa to mohlo pohnúť, je aj to, že majiteľ budovy musí dať súhlas s jej umiestnením. Musím povedať, že Haščák bol ústretový a sľúbil mi v tejto veci pomôcť.“

Kalmus hovorí, že hoci už má vyjadrenie Ústavu pamäti národa (ÚPN) a myslí si, že ho má aj magistrát, ten stále nekoná. „Mesto stále vymýšľa nejaké komisie a tvrdí, že na túto vec sú rôzne názory. Podľa mňa je najrelevantnejší názor ÚPN a ten jasne povedal, že obetí bolo sedem. Nikto nekomunikuje ani so mnou, ako autorom koncepcie tej tabule, a ani so sestrou zavraždeného Michala Hamráka Katkou Rubinovou, ktorá aj listom vyzvala primátora, aby v tejto veci začal konať.“

Svoj úmysel rozprávať s J. Haščákom Kalmus konzultoval aj s advokátom Romanom Kvasnicom. „Chcel som vedieť, či je to morálne. Povedal mi, že inú možnosť ani nemám, keďže budovy v našom meste patria väčšinou nejakým finančným skupinám.“

Je to aj na znak úcty

Januárové pojednávania sa dnes končia, pokračovať sa bude až vo februári. „Som tu jednak z úcty k rodičom Janka a Martinky. Ale mám aj iný motív. Je ním Miroslav Pollák, ktorý je autorom kníh Udavačstvo, Solidarita či Ploty, múry, hranice. Ja do nich píšem príspevky a tentoraz to bude na tému dôstojnosť. Snažím sa z môjho pohľadu na ňu reagovať.“

Výtvarník hovorí, že nie je vôbec jednoduché sedieť na takomto pojednávaní. „Najradšej by som bol, keby sa nič podobné neudialo. Keby Janko a Martinka žili a každý by si robil svoju prácu. Ja by som sedel v Košiciach a napríklad si kreslil. Je to pre mňa väčšie vypätie, ako keď som chodil na osem hodín do práce.“