Havária vo VSŽ je učebnicovým príkladom manažérskeho zlyhania

Tragédia vo VSŽ je po rokoch uvádzaná v učebných textoch o bezpečnostnom a krízovom manažmente ako exemplárny prípad zlyhania. Zanedbanie povinností v závode bolo také rozsiahle, že vyšetrovanie malo smerovať aj do iných úrovní riadenia podniku, než na aké sa zamerala polícia.

Nešlo totiž len o hrubé porušenie pracovnej disciplíny troma zamestnancami firmy Energoservis, ktorí spôsobili výbuch tým, že začali zvárať potrubie bez toho, aby poznali zloženie plynu, ktoré v ňom zostalo. Fatálne následky mali najmä chyby bezprostredne po havárii.

Podľa odborného článku Vladimíra Mika z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity, hlavnými príčinami bola nepripravenosť a nekompetentnosť manažmentu na riešenie krízovej situácie. A tiež zlé riadenie záchranných prác.

Chýbalo riadiace centrum

Štúdia z roku 2004 vymenúva, že havarijné plány v podniku existovali vo všeobecnej, nezrealizovateľnej podobe, a neboli dopracované na jednotlivé pracoviská. Železiarňam roztriešteným na množstvo subjektov chýbala koordinácia pri mimoriadnych situáciách, a preto ani nevznikol centrálny riadiaci orgán.

„Podceňovanie udalosti, zatajovanie alebo oneskorené vyhodnocovanie informácií spôsobilo druhotné príčiny krízy. Do zamoreného priestoru boli vpúšťaní ďalší ľudia a nebol zaistený včasný zásah externých záchranných jednotiek,“ píše sa v texte.

Prednosť mala výroba

Vysokoškolské skriptá Milana Oravca „Manažérstvo priemyselných havárií“ z roku 2011 pri havárii vo VSŽ zasa píšu o „fenoméne podceňovania fyzikálnych a chemických princípov, ktoré sa nahrádzajú ekonomickými požiadavkami“. Naráža na to, že zatvorenie potrubia vysokopecného plynu a odstavenie vysokých pecí sa urobilo až ako náhradná alternatíva, keď sa nepodarilo zvládnuť haváriu počas prevádzky.

K podobným záverom dospela aj vyšetrovacia komisia, ktorú krátko po výbuchu zriadil premiér Vladimír Mečiar. Jeho vláda záverečnú správu komisie po ôsmich mesiacoch od tragédie prerokovala a označila za tajnú. Zverejnená bola až v roku 2001.

Podľa nej základným nedostatkom bolo, že jedenásť hodín po výbuchu, až kým nezačali zomierať prví ľudia, sa mimoriadna udalosť považovala za prevádzkovú poruchu.

Varovanie ohrozených zamestnancov bolo nedostatočné. Obyvateľov ohrozených obcí nevarovali vôbec.

“Tragické následky sú dôsledkom nevenovania dostatočnej pozornosti celej oblasti havarijného plánovania, prípravy riadiacich pracovníkov a zamestnancov,” konštatovala správa. 

Nezvládnutie situácie manažmentom v železiarňach, ktoré vtedy ovládala privatizérska skupina okolo Alexandra Rezeša a prezidenta Jána Smereka, konštatuje aj štúdia v časopise znaleckej organizácie Ústav kriminalistiky a kriminológie.

“K otrave ľudí, ktorých nik neupozornil na hroziace nebezpečenstvo, došlo až v neskorých popoludňajších a večerných hodinách, kedy inverzia vrátila mračno oxidu uhoľnatého vytvoreného počas dňa nad závodom do prízemných vrstiev ovzdušia,” napísal jej autor Pavel Hrdý.

Milión pre pozostalých 

Ešte v roku 1996 po schválení vedením podniku vyplatili železiarne pozostalým po obetiach finančné odškodné. Za každého dostali jeho príbuzní rovný milión vtedajších slovenských korún. Išlo o deviatich pracovníkov VSŽ.

Najmladší z nich mal v čase havárie 22 rokov, najstarší 53 rokov. V podniku v osudný deň zahynuli aj dvaja bratia z osady v blízkej obci Veľká Ida. Keďže sa však zdržiavali v podniku neoprávnene a nemali tam čo robiť, ich rodina žiadne odškodné nedostala.

Obete tragickej havárie:

- František BURČÍK z Košíc, 38 rokov, ženatý, rušňovodič   - Vojtech BYSTRÝ z Moldavy nad Bodvou, 38 rokov, ženatý, vedúci posunu železničnej prepravy  - Anatolij Jurievič CUPER zo Šace, 32 rokov, ženatý, rušňovodič   - Miloš GEDEON z Nižného Medzeva, 31 rokov, slobodný, posunovač  - Štefan JANOVSKÝ z Košíc, 53 rokov, ženatý, predák prevádzky chémie  - Jozef KOLARSKÝ z Košíc, 48 rokov, ženatý, dopravný dispečer  - Marek LUDVIK z Košíc, 22 rokov, slobodný, palič  - Andrej ŠTOFA z Hanisky, 53 rokov, ženatý, vozmajster železničnej dopravy  - Jozef VIKARTOVSKÝ z Košíc, 34 rokov, ženatý, vedúci posunu železničnej dopravy  - Peter JANO z Veľkej Idy, 34 rokov, nezamestnaný  - Pavol JANO z Veľkej Idy, 34 rokov, nezamestnaný

(FER)

Foto: TASR