Heger oznámil dátum predčasných volieb, dôjde aj k zmene Ústavy
Dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) včera (22. 1.) po rokovaní s bývalými koaličnými partnermi pre médiá uviedol, že predčasné parlamentné voľby sa budú konať 30. septembra. Takisto uviedol, že zároveň padla dohoda na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bude schválený hneď po prerokovaní v utorok 24. januára, keď sa o zmene ústavného zákona bude rokovať.
,,Dohoda jasne hovorí o tom, že dôjde k zmene Ústavy SR tak, aby uznesením mohlo byť skrátené volebné obdobie,” tvrdí Heger. Dodal, že súčasťou pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložia bývalí členovia koalície, bude, že k zmene volebného systému bude môcť dôjsť len so súhlasom 90 poslancov. Strana Za ľudí však predloží návrh, ktorý by mal zahŕňať zakotvenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu do Ústavy SR, o ktorom sa bude hlasovať samostatne.
Na rokovaní nebol prítomný predseda Sme rodina Boris Kollár, ani žiaden iný zástupca jeho hnutia. Heger uviedol, že s Kollárom telefonoval a súhlasil s dohodou. „Klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), hnutia Sme rodina, strany Sloboda a Solidarita a taktiež Občiansko-demokratická platforma v hnutí OĽaNO podporia takúto zmenu,” povedal premiér a dodal, že rokovania sú na konci. Heger ďalej dodal, že prezidentka SR Zuzana Čaputová s ich dohodou bude súhlasiť.
Zdroj: SITA (mt, vr)
Odporúčané články
Úrad na ochranu oznamovateľov dostane novú agendu z Ministerstva spravodlivosti SR, a preto sa zmení aj jeho názov. Ide o starostlivosť a odškodňovanie obetí trestných činov. Na tlačovej besede to uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).
Ministerstvo kultúry pripravuje zákon o štátnom jazyku. V relácii spravodajskej televízie TA3 to uviedol generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry (MK) SR Lukáš Machala. Ozrejmil, že počas prvých dvoch rokov vlády sa v rezorte kultúry venovali najmä legislatívnej činnosti a „menej populárnym“ krokom z programového vyhlásenia vlády.
Lídri Európskej únie sa v noci na piatok na samite v Bruseli dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorá má pomôcť preklenúť vážne rozpočtové problémy Kyjeva. Členské štáty sa však nedokázali zhodnúť na využití zmrazených ruských štátnych aktív ako zdroja financovania tejto pomoci.
