Hirman (exkluzívne): Za chaos môžu Matovič, Sulík a Fico

Je to už viac ako tri týždne, od kedy máme na Slovensku úradnícku vládu. Aký je to pocit byť mimo ministerskej stoličky?

Výborný. Ja si to užívam. Užívam si to, že nemusím niesť zodpovednosť. Nie som zodpovedný za veci, o ktorých verejnosť ani nevie. Také niečo sa objavilo každý deň. Viete, nastúpil som vlastne do obrovskej politickej aj energetickej krízy. A tých osem mesiacov bolo pre mňa a pre moje najbližšie okolie, mierne povedané, veľmi hektických a náročných. Ale teraz cítim úľavu.

Keď sa na to pozriete spätne, neľutujete, že ste prijali ponuku stať sa ministrom po odchode SaS z vlády?

Neľutujem. Spoznal som veľa zaujímavých ľudí, čo je pre mňa vždy najdôležitejšie. Overil som si ich charakter a to, na koho sa človek môže spoľahnúť v ťažkých chvíľach a na koho nie. Spoznal som výborný kolektív na Ministerstve hospodárstva. Niektorých kolegov som poznal už dlhé roky, napríklad šéfa sekcie energetiky Jána Petroviča a mnohých členov jeho tímu. To bolo jedným z rozhodujúcich momentov, prečo som v septembri 2022 prijal tú ponuku. Ale spoznal som aj ďalších ľudí, ktorí pre túto krajinu robia veľa a nikto o nich nevie. O tých sa častokrát hovorí až s takým dešpektom, že sú byrokrati. Pritom skutočne tvrdo pracujú a odvádzajú veľmi dobrú prácu. Bez nich by som to nezvládol.

Čo bolo na výkone funkcie ministra najťažšie?

Vzťahy s niektorými top lídrami koalície, ale aj opozície a v parlamente s niektorými poslancami.

Skúste byť konkrétnejší.

Tak všetci vedia o mojom verejnom konflikte s pánom Matovičom. Tušil som, že k nemu dôjde, už keď som nastupoval. Ale ten konflikt mal zmysel, pretože jeho prapôvodnou príčinou bolo to, že som sa pánovi Matovičovi na rokovaní vlády ešte na jeseň postavil proti jeho zhubnému návrhu – ľudovo povedané brutálne zdaniť Slovenské elektrárne. Keby sme to urobili, zničila by sa dohoda o výhodných cenách elektriny pre domácnosti a aj pre všetkých ostatných odberateľov. Zaujímavé je, že sám pán Matovič pri rokovaniach o týchto dohodách zohrával skôr pozitívnu úlohu. Zúčastňoval sa ich ako minister financií a líder najsilnejšej strany. Preto som bol úplne šokovaný, keď prišiel s návrhom stanoviť takú mieru zdanenia Slovenských elektrární, o ktorej vedel, že sa tá dohoda zrúti a že na strane druhej, si to Slovenské elektrárne ani nemôžu dovoliť, pretože v tom čase boli bez peňazí. Toto bola prapôvodná príčina, ktorá bola ešte niekoľko dlhých týždňov predtým, než sa do mňa verejne pustil kvôli mojej novoročnej dovolenke. Na ktorú som mimochodom jeho a ďalších lídrov koalície priamo upozornil už v čase, keď mi dali spoločne ponuku obsadiť post ministra po Sulíkovi. Nuž a druhý moment bolo práve to, čo som našiel, alebo lepšie povedané nenašiel po pánovi Sulíkovi. Celá republika videla nedávno, ako sprevádzal Geissenovcov po Slovensku, a to v čase, keď sa už na nás valila energetická kríza a cenové tsunami s cenami energií. Preto asi nikoho neprekvapí, že opatrenia proti tejto kríze neboli takmer vôbec pripravené.

Na Vaše miesto na ministerstve nastúpil napokon pán Peter Dovhun, hoci pôvodne sa hovorilo, že Vás vystrieda Váš štátny tajomník Peter Švec. Čo si myslíte o tejto pomerne nečakanej rošáde na poslednú chvíľu?

K tomu som sa verejne vyjadril už niekoľkokrát, ale rád to zopakujem. Petra Dovhuna som spoznal ešte predtým, ako som sa stal ministrom. Keď nastúpil do SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) v roku 2020, keď vyhral výberové konanie. Vtedy sme spolupracovali na otázkach prenosu elektrickej energie medzi Slovenskom a Ukrajinou. A môžem povedať, že naša spolupráca bola veľmi vecná a profesionálna. Vďaka tomu sme si vytvorili aj ľudsky dobrý vzťah. Naďalej spolupracujeme. Ak bude kedykoľvek potrebovať podporu pri závažných projektoch, v ktorých je potrebné pokračovať, budem k dispozícii a rád pomôžem. Históriu s pánom Švecom som už popísal… Prezidentská kancelária sa zachovala veľmi prekvapivo. Po intervenciách hlavne pána Sulíka radikálne zmenila názor, ktorý mala predtým dlhé týždne iný. To, čo sa stalo, nebolo výsledkom toho, že by pán Švec urobil niečo negatívne. Ja to vnímam tak, že to bola politická hra zo strany pána Sulíka, ako sa zadným vchodom opäť vrátiť na ministerstvo hospodárstva, pretože na tom mal eminentný záujem. Pre mňa, a nielen pre mňa, bolo sklamaním, že prezidentská kancelária mu na to podľa všetkého asi naletela.

Predpokladajme, že Richard Sulík naozaj zablokoval vymenovanie Petra Šveca za ministra. Čo tým ale prezidentka získala? Stačí jej to, že SaS je zatiaľ jediná strana, ktorá od prvého momentu deklaruje podporu úradníckej vláde?

Odpovedali ste si sám, čo asi bolo motiváciou. Nechcem to ďalej komentovať. Je mi to celé ľúto a pre mňa to bolo veľmi nemilé prekvapenie.

Ako vnímate úradnícku vládu ako celok? Veronika Remišová ju označila ako vládu SaS, PS a KDH.

Keď bolo prezidentskou kanceláriou verejne vysvetľované, prečo nebol menovaný Švec, tak tam zazneli dva dôvody. Jedným bolo, že štátni tajomníci, okrem pána Palkoviča, ktorý nastúpil na poslednú chvíľu a mal taký zvláštny štatút, nebudú menovaní za ministrov. Ale pani štátna tajomníčka Gaborčáková sa stala ministerkou práce a ako štátna tajomníčka bola tam tri roky. Pán Švec bol na ministerstve len sedem mesiacov. Takže toto nesedí. A druhý dôvod bol, že to nemôžu byť ľudia, ktorí majú politickú minulosť. A čo vidíme? Sú tam ministri vnútra Šimko a spravodlivosti Dubovcová. Za ľudí tam má dokonca naďalej štátneho tajomníka. Spomínaná ministerka Gaborčáková kandidovala vo voľbách za OĽaNO a aj KDH. Skrátka, princíp, ktorý prezidentská kancelária deklarovala v prípade pána Šveca, ktorý nikdy nekandidoval, keď vysvetlili zmenu situácie, nesedí. Táto vláda nie je čisto úradnícka, nie je zložená iba z ľudí bez politického pozadia, dokonca tam sú aktuálne politické prepojenia. To je fakt. Nehovorím, že to kritizujem, ale to je fakt. Úradnícka vláda vzniká v parlamentnej demokracii vždy v prípade hlbokého krízového stavu. Môj príchod a príchod ďalších troch kolegov ministrov v septembri a októbri, a tiež príchod Petra Šveca na ministerstvo, bol neštandardný, lebo tiež bol v čase krízy. V parlamentnej demokracii sa takto neobsadzujú vládne pozície. To, že dnes máme úradnícku vládu, je príznakom hlbokej politickej krízy, ktorú odštartovali dvaja páni, Matovič a Sulík. Ja sám som o sebe hovoril, že som bol hasič, čo hasil, čo mohol a v tej istej situácii sú teraz členovia úradníckej vlády. Z tohto dôvodu im teraz držím palce, pretože skutočne potrebujeme stabilizovať situáciu, upokojiť sa a prejsť voľbami v pokoji a štandardným spôsobom, bez žiadnych excesov.

Tesne pred svojím odchodom ste odhalili veľkú kauzu Richarda Sulíka súvisiacou so slovenskou účasťou na výstave EXPO DUBAJ. Prečo ste s tým vyšli až na poslednú chvíľu?

Celá verejnosť o Dubaji vedela už dávnejšie. Keď som nastupoval do funkcie ministra, boli verejné informácie o výletoch jeho najbližších rodinných príslušníkov, členov SaS a priateľov do Dubaja. Keď som nastupoval, riešil som energetickú krízu. Bol problém s tým, či budeme mať dostatok paliva, či budeme mať zásoby na kúrenie a či budeme schopní zaplatiť. Nemali sme dostatok jadrového paliva, aj keď pán Sulík ukazoval lietadlo, ktoré pristálo s jadrovým palivom. Bolo to doslova v režime “just in time”. Nemali sme žiadne zásoby. To som riešil. A až koncom novembra a začiatkom decembra mi začali v úvodzovkách pristávať na stole rôzne zápisy škodových komisií týkajúce sa Expo Dubaj, kde sa riešili škody vo výške desiatok a neskôr aj stoviek eur. Vtedy som si uvedomil, že je potrebné sa informovať o stave Expo Dubaj. Bolo mi povedané, že je tam ešte veľa problémov. Preto som jednoducho nariadil štandardný postup, ktorý by každý zodpovedný minister alebo manažér v spoločnosti mal urobiť, a to je audit. Na konci decembra som tento audit zadal a začal sa vykonávať po sviatkoch. Počas neho sa objavovali nové a závažné skutočnosti.

Aké?

Pán Sulík prepustil všetkých ľudí, ktorých najal na Expo Dubaj a ktorí boli zodpovední za jeho riadenie. Túto akciu primárne riadili externí ľudia, najatí len na túto príležitosť. Pán Sulík ich však prepustil, aj keď mali podpisové práva a informácie o tom, ako to bolo organizované. Kým sa robil audit, dozvedeli sme sa ďalšie dve dôležité veci. Prvá z nich bola, že sme zistili, že máme ešte účet v banke v Dubaji, na ktorom leží niekoľko desiatok tisíc eur. Keďže pán Sulík prepustil ľudí s podpisovými právami, nemohli sme sa dostať k týmto peniazom. Museli sme sa teda ticho a pokojne dohodnúť a spolupracovať s týmito ľuďmi, aby sme naše štátne spoločné peniaze z Dubaja dostali späť domov. To bola v tom čase priorita. Potom sme sa zaoberali materiálom z výstaviska. Boli tam tri kontajnery s materiálom, ktorý sme potrebovali dostať domov z Dubaja, ale nemali sme k tomu potrebné doklady. Museli sme s tými ľuďmi, ktorých Sulík najal, spolupracovať. Inak sme to ale nevedeli urobiť. Jednoducho sme nemali na výber. Keď mi oznámili koncom apríla, že konečne dostaneme peniaze z Dubaja a že môžeme vyložiť tie kontajnery, rozhodol som sa požiadať o predbežnú správu, aj keď audit ešte nebol ukončený, aby som získal prehľad o situácii. Túto správu som dostal presne 10. mája. Medzitým sa udialo to, že som mal skončiť na ministerstve. Keď som si prečítal tú predbežnú správu z auditu, s prekvapením som zistil, že suma nevysporiadaných záväzkov a pohľadávok ministerstva je dokopy okolo 1 milióna eur. Čo na akciu, ktorá mala pôvodný rozpočet osem miliónov, sa mi zdá ako aj manažérovi, jemne povedané, nehorázna suma. Takže keď som mal záverečnú tlačovku, chcel som po sebe zanechať čistý stôl svojmu nástupcovi. Preto som oznámil verejnosti túto informáciu z auditu bez akýchkoľvek prídavkov. Pretože sa týka našich spoločných peňazí. To, že sa to stalo na poslednej tlačovke, bola zhoda náhod.

Pokračovanie nájdete na druhej strane.