Hirman (exkluzívne): Za chaos môžu Matovič, Sulík a Fico
Funkciu ministra hospodárstva zastával od momentu, kedy sa SaS rozhodla opustiť vládnu koalíciu. V kresle šéfa rezortu sa však dlho nezdržal a po 8 mesiacoch sa musel porúčať, spoločne s celým kabinetom Eduarda Hegera. Reč je o Košičanovi Karlovi Hirmanovi, ktorý napriek všetkému na politiku nezanevrel, práve naopak. Po rokoch, kedy okolo politiky len zľahka našľapoval, je dnes z neho člen strany Demokrati.
Ľudí a voličov treba podľa Vás presviedčať. Ako ste na tom však s presviedčaním politických kolegov? Spájanie pravice vyzerá zatiaľ pomerne biedne. Naposledy sa kriticky vyjadrili páni Dzurinda a Zsolt Simon, ktorí hovoria niečo o nereálnej ponuke zo strany Demokratov či pokračovaní v chaose.
Veľmi dobre si pamätám voľby z roku 1994 a 1998 a politické dianie okolo toho, ako aj to, čo bolo príčinou fiaska v 94-tom roku a čo príčinou úspechu v 98-mom. Jednou z nich bola dohoda o širokej koalícii, o jednotnej kandidátke, o ktorú sa výrazne pričinil pán Dzurinda. Ten istý pán Dzurinda, ktorý teraz hovorí, že my Demokrati sme prišli s nejakou ponukou ako “švindeľ”. Lenže tá ponuka bola založená na presne rovnakom princípe, ako sa formovalo SDK. Úplne jedna k jednej. Rovnaký matematický princíp, filozofický princíp, pravidlá, prieskumy, my sme nevymýšľali žiaden bicykel. Takže ak pán Dzurinda tvrdí, že je to podvod, tak to bol jeho rokovací systém SDK.
Čím to ale podľa Vás je, že sa Vám nedarí spájať aj s inými stranami?
Pozor, tu sa zabúda, že Demokrati už vznikli spojením niekoľkých subjektov, napríklad Šanca a ľudí, ktorí dovtedy neboli v politike. Navyše, teraz sa k nám pridala skupina okolo pána Šubáka. Takže sme spojili niekoľko subjektov do jedného bloku a jednej kandidátky. Išli sme do tých rokovaní s úmyslom ponúknuť ešte raz systémovú dohodu. Rokovania s Dzurindom a spol. trvali pol hodiny, čo si uznali aj samotní aktéri z druhej strany. Čo môžete za pol hodiny prerokovať? Potom nech si urobí každý sám záver o tom, kto sa tu snaží seriózne vystupovať a kto sa snaží seriózne poučiť z chýb minulosti. Ale ako hovorila moja nebožká babka, chleba ti môžem dať, ale rozum nie. Ten musíš mať vlastný.
O čo teda ide Mikulášovi Dzurindovi? Veď on bol prvý, ktorý začal hovoriť o spájaní dokonca ešte v čase, keď bol Eduard Heger v OĽaNO.
Teraz môžem povedať jednu vec verejne. Ja som bol jeden z prvých, ktorý začal vysielať signály a konať v prospech spájania a proti chaosu a la Matovič-Sulík ešte v čase, keď som netušil, že budem minister. A keď si pamätáte, pán Dzurinda sa toho ujal s tým, že mal by vykonávať takú moderátorskú funkciu, konkrétne človeka, ktorý zažil roky 1997-1998. Má rešpekt, má výsledky ako premiér. Ako taký Craig Ramsay, jednoducho tréner. Ale on neskôr zmenil názor. Už nechcel byť trénerom, chcel byť líder kandidátky. A nakoniec to viedlo až k tomu, že si vytvoril vlastnú stranu a je v nej predseda. Takže sa z trénera a moderátora stal jedným, ktorý chce byť kapitánom tímu. Hrajúcim kapitánom.
Téma spájania je teda uzavretá?
Naše dvere sú otvorené na dohodu. Keď sme vznikli, boli sme zahltení vládou a svojou agendou. Nemali sme čas profilovať sa. V mojom najbližšom okruhu ľudia doteraz netušia, čo sú to Demokrati. Ľudia nesledujú až tak politiku a nežijú v tej bubline. Odvtedy, chvalabohu, máme teraz viac času a robíme systémovú prácu. Máme profesionálne zhromaždené a štruktúrované dáta. Máme veľmi kvalitného politického poradcu a stratéga kampane. Už je to verejné, je to Mišo Repa, ktorý napríklad nedávno vyhral voľby pána prezidenta Pavla v Českej republike a mnohé iné. Mimochodom, tiež je to východniar. Jednoducho ideme do kampane a snažíme sa presvedčiť ľudí, ktorí vedia alebo chcú počúvať. Zabúda sa tu, že nám najrýchlejšie rastie počet nevoličov. A najmä medzi stredom a miernou pravicou. Na to sú exaktné dáta.
Čiže týchto voličov chcete osloviť?
Áno. Ľudia sú teraz zmätení. A čo ma najviac mrzí, aj ako bývalého novinára, vďačíme za to aj častokrát tendenčným článkom mainstreamových médií. To už nie je novinárčina, to je už kampaň, plná manipulácie a hejtu. Nečudujem sa, že stredový a stredopravý volič je zmätený. A takého voliča chceme oslovovať. Na základe odbornosti a jednoducho ukázať, že sme nič nerozbili, tvrdo sme makali, niesli a znášali aj veľa príkoria. Ako povedal pán Heger, že si častokrát hryzol do jazyka. Ja som ho za to obdivoval, ako to zvládal, pretože ja som si o pánovi Matovičovi veľmi rýchlo urobil názor a potom jasne a verejne povedal, čo si o ňom myslím.
Ako to vidíte s preferenciami Demokratov? Pohybujete sa medzi 2 až 4 percentami. Prečo to podľa Vás stagnuje?
Ale už neklesajú. Po všetkom, čo sa stalo, aj po páde vlády, sme sa obávali, že čísla budú ešte horšie. Keď sa historicky pozrieme späť, mnohé strany, ktoré boli v porovnateľných krízových situáciách, sa napokon v pohode dostali do parlamentu a mali dvojciferné výsledky. Dvojciferné, to znamená 10 a viac percent. Vieme, že máme skalných podporovateľov a tvrdé jadro voličov, ktorí aj v týchto ťažkých situáciách pochopili a ocenili to, čo sme urobili. Ocenili to spravodlivo, s nadhľadom. Takže vieme, že môžeme ďalej rásť. Už teraz vidíme mierny nárast. Už sa to šplhá smerom ku štyrom percentám. Máme dáta a vieme, akým spôsobom máme pracovať. Teraz do toho ideme na plný plyn, aby sme v septembri dokončili to, čo sme začali. Chceme presvedčiť ľudí a byť sústreďovacím hubom ich hlasov, aby sme im mohli garantovať istotu, že ich hlas neprepadne. Nielen vďaka tomu, čo sme urobili, ale aj vďaka našej histórii, odborným a iným návrhom. Chceme byť platformou pre vznik demokratickej vlády.
Pokračovanie nájdete na poslednej strane.