História vzniku košických synagóg. Cesta do minulosti
Do začiatku druhej svetovej vojny žilo v Košiciach 10 079 Židov, čo predstavovalo 15% z celkového počtu obyvateľov. Židia sa aktívne zapájali do spoločenského a hospodárskeho života mesta. Väčšina košických židovských podnikateľov bolo mecenášmi koncertného života, rôznych spolkov, výstav a škôl. Svojou architektúrou prispeli do architektonického bohatstva mesta Košice. V tomto článku sa dočítate o židovských architektonických pamiatkach Košíc, konkrétne o synagógach a ich minulom a súčasnom stave.
Najstaršia synagóga v Košiciach
Prvou synagógou v Košiciach bola synagóga na Moyzesovej ulici. Po zrušení fortifikačného systému a vyrovnaní terénu vznikol v juhozápadnej časti mesta voľný stavebný pozemok. Židia ho dostali od mesta a začali realizáciu stavby synagógy, ktorá symbolizovala nové miesto duchovného a spoločenského života obce. Z roku 1864 pochádzajú plány výstavby od známeho košického staviteľa Michala Répaszkeho. Synagógu navrhol v duchu dobovej kombinácie historizujúcich prvkov a tvaroslovia orientálnej architektúry – maurským sloh. Architektúra synagógy vznikla v súlade s vývojovými trendmi, avšak mala aj svoje špecifické rysy, ktoré obohatili mestskú štruktúru.
Neologická podoba synagógy symbolizovala rozchod s tradíciami a bola dôkazom konfliktu medzi konzervatívnymi a pokrokovými Židmi. Spor medzi nimi stále rástol a preto sa vedúci činitelia obce rozhodli vystavať novú ortodoxnú modlitebňu, ktorá bola v tesnom susedstve veľkej synagógy.
Túto synagógu už dnes nenájdete, v roku 1958 bola zbúraná kvôli prístavbe neskoršieho Domu umenia.
Odporúčané články
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.
Podľa medializovaných informácií stavba apartmánov pre seniorov na Belanskej ulici v Košiciach sa po piatich mesiacoch opäť rozbehla. Dôvodom prerušenia nebola zima, ale 152 ľudských kostier, ktoré archeológovia vytiahli z ílovitého podložia na rozhraní mestských častí Staré Mesto a Západ.
Už aj metropola východu má schválený rozpočet na budúci rok. Mestské zastupiteľstvo ho na svojom dnešnom rokovaní schválilo jednomyseľne hlasmi všetkých 36 prítomných poslancov. Košice budú hospodáriť s celkovými príjmami vo výške 437,5 milióna eur, celkové výdavky by mali byť vo výške 435,5 milióna eur.
