História vzniku košických synagóg. Cesta do minulosti
Do začiatku druhej svetovej vojny žilo v Košiciach 10 079 Židov, čo predstavovalo 15% z celkového počtu obyvateľov. Židia sa aktívne zapájali do spoločenského a hospodárskeho života mesta. Väčšina košických židovských podnikateľov bolo mecenášmi koncertného života, rôznych spolkov, výstav a škôl. Svojou architektúrou prispeli do architektonického bohatstva mesta Košice. V tomto článku sa dočítate o židovských architektonických pamiatkach Košíc, konkrétne o synagógach a ich minulom a súčasnom stave.
Najstaršia synagóga v Košiciach
Prvou synagógou v Košiciach bola synagóga na Moyzesovej ulici. Po zrušení fortifikačného systému a vyrovnaní terénu vznikol v juhozápadnej časti mesta voľný stavebný pozemok. Židia ho dostali od mesta a začali realizáciu stavby synagógy, ktorá symbolizovala nové miesto duchovného a spoločenského života obce. Z roku 1864 pochádzajú plány výstavby od známeho košického staviteľa Michala Répaszkeho. Synagógu navrhol v duchu dobovej kombinácie historizujúcich prvkov a tvaroslovia orientálnej architektúry – maurským sloh. Architektúra synagógy vznikla v súlade s vývojovými trendmi, avšak mala aj svoje špecifické rysy, ktoré obohatili mestskú štruktúru.
Neologická podoba synagógy symbolizovala rozchod s tradíciami a bola dôkazom konfliktu medzi konzervatívnymi a pokrokovými Židmi. Spor medzi nimi stále rástol a preto sa vedúci činitelia obce rozhodli vystavať novú ortodoxnú modlitebňu, ktorá bola v tesnom susedstve veľkej synagógy.
Túto synagógu už dnes nenájdete, v roku 1958 bola zbúraná kvôli prístavbe neskoršieho Domu umenia.
Odporúčané články
Tvorcovia filmu Štúr od 13. januára cestujú po Slovensku a navštevujú školské premietania, kde o histórii Slovenska a role Štúra v nej diskutujú so žiakmi. V pondelok 26. januára zorganizujú špeciálnu projekciu pre Spojenú školu Ľudmily Podjavorinskej na Luníku IX. v Košiciach.
Dňa 19. januára 1945 došlo k oslobodeniu mesta Košice jednotkami Červenej armády. Mesto, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo horthyovskému Maďarsku sa tak stalo prvým veľkým oslobodeným mestom na území bývalého Československa.
Na Magistráte mesta Košice prvýkrát zasadalo Mestské stredoškolské zastupiteľstvo (MSZ), ide o významný krok v participácii mladých na správe vecí verejných. Vo Veľkej zasadačke mestského magistrátu zasadlo 64 stredoškolákov a stredoškoláčok z 34 škôl, ktorí zložili slávnostný sľub a vyjadrili pripravenosť aktívne sa podieľať na rozvoji mesta.
