Potomstvo niektorých vtáčích druhov sa ešte len učí lietať, iné sa už krátko po osamostatnení vydávajú na dlhú, náročnú cestu za teplom.
Ak vás zaujíma, čo sa teraz deje v prírode, vyberte sa aj vy na výnimočné pozorovania…
Letia dlhšie ako na jar
„Najznámejšie migračné trasy na Slovensku sú údolia väčších riek, Východoslovenská nížina, niektoré horské sedlá a priesmyky. Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva na svojej ceste skupina tzv. subsaharských migrantov – dážďovníky, lastovičky, bociany, ale aj dravce, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar. Jesenná migrácia trvá dlhšie ako jarná – vtáky sa už nemusia ponáhľať na hniezdiská, nie sú poháňané hormónmi. Táto cesta je najviac riskantná pre mladé, tohtoročné vtáky,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Závislé aj na ľuďoch
Na tiahnuce vtáctvo striehne veľa nástrah. Ide o prirodzené faktory (nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby), bariéry v podobe drôtov a turbín, ale tiež barbarské usmrcovanie pre obchod či zábavu v niektorých krajinách. Na cestu sa vtáky pripravujú – mení sa im operenie a tvoria si tukové zásoby. „Do veľkej miery vplývajú na úspešnosť migrácie ľudia. Je dôležité, aby sa polia hneď po žatve nezaorali a aby tak aspoň v septembri a októbri poskytli tieto plochy vtákom dostatok potravy. Obľúbená je slnečnica či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina,“ upozorňuje R. Slobodník a dodáva, že veľa druhov sa presúva do zimovísk v skupinách. Na oblohe či na poliach môžu ľudia vidieť kŕdle bocianov, škorcov, lastovičiek, belorítok aj včelárikov, popri väčších vodných tokoch už migrujú rybáre či čoríky.
– Úplne prvý od nás už začiatkom júla odletel muchárik bielokrký, hneď za ním trsteniariky, bociany biele, a sídliská opustili dážďovníky.
– Vtáky zo Slovenska využívajú štyri základné migračné trasy (juhovýchodnú cez Balkán, južnú cez Apeninský polostrov, juhozápadnú cez Pyrenejský polostrov a potom dva druhy, muchárik malý a červenák karmínový, migrujú do Indie
– Rekordérom v dĺžke letu je brehár hrdzavý, ktorý prekonáva 11 000 km za 8 dní bez prestávky z Aljašky na Nový Zéland. Močiarnica mekotavá letí zo Švédska do strednej Afriky za 3 dni – 6 800 km a priemerná rýchlosť jej letu je 95 km/hod! Rybár dlhochvostý, ktorý hniezdi v Arktíde, zimuje v Antarktíde, vzdušnou čiarou prekoná 40 000 kilometrov.
– Pred migráciou si viacero vtákov obmieňa perie a tvoria si tukové zásoby. Tie si operence dopĺňajú rôznym spôsobom, penice a sláviky využívajú bohaté potravné zdroje vo forme bazových a svíbových plodov, sokol červenonohý, trsteniariky a lastovičky využívajú dostatok hmyzu v tomto období a bociany využívajú polia po žatvách či bránení.
– Návrat prebieha podobne ako ich odlet – veľmi pozvoľne. Kým prvé vtáky sú u nás už koncom februára (cíbiky, škovránky), tak tie posledné prilietajú začiatkom júna (kolibkárik sivozelený, červenák, sokol červenonohý).
(JV)